oPeniazoch.sk, TASR
Menová politika reaguje na infláciu, ale aj celkový ekonomický vývoj. Pri vyššej inflácii centrálna banka zvyčajne sprísňuje menovú politiku primárne cez zvýšenie sadzieb a pri nedostatočných inflačných tlakoch menovú politiku uvoľňuje a sadzby znižuje.
Ako povedala v stredu na stretnutí s médiami analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, ekonomický rast nie je formálne cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ale reaguje naň. Vyšší rast totiž zväčša znamená vyššie inflačné tlaky a naopak, pri nižšom raste chce ECB ekonomiku a infláciu podporiť cez nižšie sadzby. Hlavným cieľom centrálnej banky je cenová stabilita, udržanie medziročnej inflácie v strednodobom horizonte blízko, ale tesne pod 2 %.
Podľa analytičky rast slovenského HDP dosiahol vlani cyklický vrchol 4 % a bol ťahaný domácim dopytom. Rast eurozóny sa po vrchole 2,5 % v roku 2017 vlani zmiernil na 1,9 % uprostred zhoršeného externého prostredia a domácich problémov a rizík. S ochladzujúcim sa zahraničným prostredím prišlo spomalenie rastu.
„Tento rok očakávame rast slovenskej ekonomiky tempom 2,5 % a v budúcom roku 2,3 %. Domáci dopyt je v slušnej kondícii, ale otázny je vývoj externého prostredia, najmä neznáma podoba brexitu, kondícia nemeckého priemyslu, vývoj v Číne, ale aj spory v zahraničnom obchode. Navyše, automobilový sektor, ktorý je ťahúňom nielen slovenskej ekonomiky, prechádza výraznými zmenami.
