oPeniazoch.sk, SITA
Inštitút finančnej politiky (IFP) v analýze fungovania daňových licencií konštatuje, že toto opatrenie svoj účel splnilo a zvýšilo daňovú spravodlivosť.
Štát vplyvom zrušenia daňových licencií príde v tomto roku o zhruba 115 mil. eur. Vypočítali to analytici ministerstva financií (MF) z Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorí fungovanie tohto nástroja prehodnocovali. Na základe výsledkov analýzy pritom konštatujú, že ich zavedenie pred štyrmi rokmi zvýšilo daňovú spravodlivosť, keď časť firiem dovtedy dlhodobo neplatila daň z príjmov. Zároveň prispelo k zvýšeniu daňových príjmov rovnomernejším rozdelením daňového bremena. „Zrušenie daňovej licencie pravdepodobne prinesie prehĺbenie daňovej nerovnosti medzi poplatníkmi a nižšie daňové príjmy,“ píše sa v materiáli IFP.
Zavedenie daňových licencií tak podľa analytikov splnilo svoj účel, aj keď v tomto smere nejde o najdokonalejšie opatrenie. Tým by podľa nich v ideálnom svete boli kontroly finančnej správy v individuálnych daňových subjektoch, čo však vzhľadom na celkový počet firiem nie je reálne. „Najdôležitejšie je mentálne nastavenie spoločnosti. Na jednej strane sú daňovníci, ktorí chápu a rešpektujú, že kvalitné verejné služby nie sú možné bez príspevku každého z nás. Druhou stranou mince je efektívna správa vecí verejných,“ konštatuje sa v analýze IFP.
Hoci minister financií Peter Kažimír sa v poslednom období viackrát vyslovil, že ak by nebolo koaličných dohôd, zrušenie daňovej licencie by v súčasnosti nepodporil, po istom čase by zrejme životnosť tohto opatrenia skončila. Podľa analytikov ministerstva by totiž daňové licencie mali byť len dočasným nástrojom. „V dlhom období môže byť bariérou pre štrukturálne reformy cielené na zvyšovanie úspešnosti výberu dane. Je totiž jednoduchšie a lacnejšie stanoviť potrebnú výšku minimálnej dane než priebežne skvalitňovať proces a úspešnosť výberu,“ uvádzajú v analýze.
Daňové licencie sa zaviedli v rámci konsolidačného balíčka v roku 2014. Ako pripomína rezort financií, tento krok sprevádzala vlna kritiky smerujúca k obavám zo zániku firiem a hovorilo sa o dani zo straty. Obavy z rušenia firiem sa však podľa ministerstva nenaplnili. „Bližšia analýza dát obchodného registra a individuálnych dát daňových priznaní tieto obavy nenaplnila, naopak úplne ich vyvracia. Aj po zavedení daňovej licencie zanikali pravdepodobne najmä neaktívne firmy. Daňová licencia nemala významný negatívny vplyv ani na novovznikajúce firmy,“ uviedol riaditeľ odboru daňových príjmov a fiškálnych analýz ministerstva Peter Harvan.
Podľa veku zanikali najmä firmy staršie ako desať rokov. To podľa rezortu financií podporuje argument o existencii neaktívnych firiem, ktoré pomohla daňová licencia vyčistiť z obchodného registra.
Hlavným cieľom daňovej licencie alebo minimálnej dane z podnikania bolo podľa ministerstva zvýšenie daňových príjmov prostredníctvom rovnomernejšieho rozloženia daňovej povinnosti medzi firmami. Na Slovensku dlhodobo viac než 50 % firiem priznávalo nulovú daň. „Zmyslom podnikania by malo byť dosahovanie zisku prostredníctvom tvorby pridanej hodnoty pre spoločnosť. Z pohľadu daňového systému tak firmy, ktoré neplatili dlhodobo dane, využívajú benefity systému na úkor tých, ktoré si svoje daňové povinnosti plnia poctivo,“ píše sa v analýze.
