oPeniazoch.sk, SITA
Eurokomisár pre ekonomické otázky Joaquín Almunia zaradil Slovensko z hľadiska budúcej schopnosti pokrytia svojich dlhov príjmami štátu medzi rizikové krajiny, slovenské ministerstvo financií však tvrdí, že Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami únie jeden z najnižších verejných dlhov.
Správa EKONOMIKA: Slovensko má podľa MF jeden z najnižších dlhov z krajín EÚ, rozšírená o závery správy Európskej komisie týkajúce sa Slovenska vo štvrtom a piatom odseku.
BERLÍN/BRATISLAVA 14. októbra (SITA) – Napriek náznakom rozmachu hospodárstva hrozia mnohým krajinám Európskej únie (EÚ) pre zvyšujúce sa bremeno dlhov neriešiteľné ekonomické problémy. Myslí si to podľa denníka Financial Times Deutschland eurokomisár pre ekonomické otázky Joaquín Almunia, ktorý rozdelil krajiny únie do niekoľkých kategórií. Zatiaľ čo Fínsko a Švédsko označil za naďalej bezrizikové krajiny, ďalších 13 štátov zaradil do vysokorizikovej skupiny.
Almunia vyjadril vážne pochybnosti o tom, či všetky členské krajiny EÚ budú v budúcnosti schopné svoje dlhy pokryť príjmami štátu, pričom medzi rizikové zaradil krajiny eurozóny ako Španielsko, Holandsko, Grécko, Írsko, Slovinsko, Maltu, Cyprus a aj Slovensko. Ohrozené sú však podľa neho aj krajiny mimo nej ako Veľká Británia, Rumunsko, Česko, Lotyšsko a Litva.
Menej dramatická bude podľa komisára zjavne situácia v troch najsilnejších krajinách eurozóny Nemecku, Francúzsku a Taliansku, ktoré označil za „stredne rizikové“. Bez zásadných reforiem hrozí v nasledujúcich desaťročiach enormný nárast výdavkov na splácanie dlhov, úrokov, dôchodky a zdravotníctvo, uvádza podľa Financial Times Deutschland správa EÚ, ktorá skúma rozvoj štátnych financií do roku 2060.
Slovensko sa tak podľa správy Európskej komisie zdá byť v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií vystavené vysokému riziku. Dlhodobé rozpočtové dôsledky starnutia obyvateľstva majú byť spôsobené pomerne značným nárastom dôchodkových výdavkov v nasledujúcich desaťročiach.
„Zlepšenie primárneho salda v strednodobom horizonte a ďalšie reformy systému sociálneho zabezpečenia by mohli prispieť k redukcii rizík dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ konštatuje komisia v časti venovanej Slovensku. Ako sa však píše ďalej, reformy by sa mali realizovať opatrne, aby nezosilňovali negatívne dopady súčasnej hospodárskej a finančnej
Hovorca slovenského ministerstva financií Miroslav Šmál však na pochybnosti vyslovené eurokomisárom reaguje slovami, že Slovenská republika patrí v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ medzi krajiny s najnižším verejným dlhom. „Ministerstvo financií SR od roku 2010 pripravuje konsolidáciu verejných financií založenú na úsporách s cieľom postupného znižovania deficitu štátneho rozpočtu a verejného dlhu,“ doplnil pre agentúru SITA Šmál.
Slovensko už pritom od minulého týždňa čelí konaniu Európskej komisie vo veci nadmerného deficitu verejných financií. Komisia pritom začala toto konanie aj voči ďalším ôsmim krajinám únie. Správy o postupe pri nadmernom deficite, ktoré komisia prijala, sa týkajú aj Belgicka, Českej republiky, Holandska, Nemecka, Portugalska, Rakúska, Slovinska a Talianska. V Pakte stability a rastu, ktorý je záväzný pre jednotlivé krajiny, sa stanovuje vypracovanie správy komisie vždy, keď skutočný alebo plánovaný deficit členského štátu prekročí referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu.
Slovenská vláda pritom v tomto roku počíta s deficitom verejných financií na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu. Ďalší ohlásený plán konsolidácie, s ktorým počíta aj vládou schválený návrh rozpočtu verejných financií na roky 2010 až 2012, predpokladá v budúcom roku pokles deficitu na 5,5 % hrubého domáceho produktu a jeho ďalšie znižovanie až pod referenčnú trojpercentnú hranicu v roku 2012.
Štátny dlh Slovenska ku koncu minulého roka dosiahol 17,7 mld. eur, čo predstavovalo 26 % z HDP. Z toho až 94 % tvorili emitované cenné papiere. Podiel úverov na štátnom dlhu predstavoval iba 6 %. Podľa odhadov rezortu financií sa však hrubý dlh verejnej správy bude v rokoch 2010 až 2012 pohybovať na úrovni od 40,8 % HDP do 42,5 % HDP. Verejný dlh je pritom z 96 % tvorený štátnym dlhom. Samotný štátny dlh by mal v budúcom roku vzrásť na 26,4 mld. eur.
Tento očakávaný nárast dlhu verejnej správy súvisí najmä s vplyvom krízy na slovenskú ekonomiku, rezort financií však očakáva postupnú konsolidáciu. „Fiškálna konsolidácia od roku 2010 a postupné zvyšovanie tempa rastu slovenskej ekonomiky prispejú k stabilizácii a zníženiu podielu dlhu verejnej správy na HDP v roku 2012. Odhad výšky hrubého dlhu verejnej správy na roky 2009 až 2012 ovplyvňuje hlavne predpokladaný vývoj vo verejných financiách,“ uvádza ministerstvo financií.
