oPeniazoch.sk, iHNed.cz Foto: TASR
Moskva podá proti Ukrajinu návrh na bankrot, čo by Kyjevu znemožnilo získavať pôžičky v MMF. Spojené štáty však presadili zmenu pravidiel fondu tak, aby Ukrajina o už schválenú pôžičku neprišla. Americký viceprezident Joe Biden ale pri návšteve Kyjeva varoval, že ak Ukrajina nepristúpi k reformám a nezlikviduje korupciu, môže to byť posledná americká pomoc.
Ak ukrajinská vláda nezaplatí tri miliardy dolárov za dlhopisy vydané bývalým prezidentom Viktorom Janukovyčom, začne Moskva procedúru ukrajinského bankrotu, informujú české Hospodárske noviny.
Dvadsiateho decembra vyprší termín, kedy by Ukrajina mala vyplatiť dlhopisy zo zimy 2013, ktoré Moskva kúpila čoby formu podpory a odmeny za Janukovyčovo nepodpísanie asociačnej dohody s Európskou úniou. Lenže krajina, vyčerpaná anexiou Krymu a krvavým konfliktom v Donbase, 3 miliardy dolárov na splatenie nemá. "My sme urobili ústretový krok a navrhli sme, ako problém s dlhom vyriešiť. Obrátili sme sa na Medzinárodný menový fond, pretože sme chápali, že Kyjev nie je schopný riešiť svoje dlhy samostatne. Ale oni nám povedali, aby sme vyjednávali spolu s inými veriteľmi," vyhlásil ruský minister financií Anton Siluanov.
S ďalšou ponukou prišiel ruský prezident Vladimir Putin na nedávnom summite G20 v Turecku, keď Ukrajine ponúkol rozloženie splátok dlhu na tri roky, ak Moskva dostane garancie Spojených štátov, Európskej únie alebo niektorej medzinárodnej finančnej inštitúcie. Minulú sobotu ale americké ministerstvo financií vylúčilo, že by nejaké garancie mohlo poskytnúť. Podľa Siluanova preto Moskva začala pripravovať materiály k súdu, ktorý by uznal, že Ukrajina zbankrotovala.
Ukrajinská ministerka financií Natalija Jaresková od počiatku vyzýva Moskvu, aby sa pridala k dohode, ktorú Kyjev vyjednal s držiteľmi komerčných dlhopisov. Tí odpísali 20 percent ich hodnoty a súhlasili s reštrukturalizáciou cenných papierov. To však Rusko sústavne odmieta a argumentuje, že v jeho prípade nejde o dlh komerčný, ale takzvaný suverénny, ktorý je aj lepšie zabezpečený.
Kyjev sa na podobný vývoj situácie pripravoval. Ešte v máji parlament odhlasoval zákon, ktorý dovoľuje vláde vo výnimočných prípadoch neplatiť vonkajšej dlhy. "Cítime v tejto otázke silný tlak verejnosti, ktorá vystupuje proti vráteniu tohto dlhu," vysvetľovala Jaresková v rozhovore pre japonský denník Nikkei nálady ľudí, ktorí sa domnievajú, že to by skôr Moskva mala zaplatiť Ukrajine za anexiu Krymu a podporu separatistov na východe krajiny.
Lenže na mravnosť sa vo svete veľkých financií neprihliada. Status zbankrotovaného štátu by mal fatálny dopad na možnosť Ukrajiny získať pôžičky z Medzinárodného menového fondu. Doterajšie pravidlá to v prípade nesplatených suverénnych dlhov neumožňovali. To sa však vďaka intervencii Spojených štátov zmenilo tento utorok. "Rada riaditeľov súhlasila so zmenou súčasnej politiky k nesplateným pohľadávkam voči oficiálnym veriteľom," povedal po rokovaní rady Gerry Rice, hovorca fondu, v ktorom majú USA hlavné slovo.
Rusko pre návrh nehlasovalo. "Toto rozhodnutie bolo proti záujmom Ruska a bolo motivované výlučne možnosťou Kyjeva neplatiť dlhy," rozčuľoval sa minister financií Siluanov. Podľa neho to podkopáva dlhodobé princípy práce Medzinárodného menového fondu.
Spojené štáty americké tak Ukrajinu zachránili, súčasne však dali jasne najavo, že od Kyjeva žiadajú urýchlené reformy. V okamihu, keď americký zástupca v Medzinárodnom menovom fonde hlasoval za zmenu pravidiel, viceprezident Joe Biden vystupoval pred poslancami parlamentu v Kyjeve.
V emotívne ladenom prejave vyhlásil, že USA stoja za Ukrajinou a nikdy neuznajú anexiu Krymu. Potom ale prešiel k potrebe reforiem. "Nenájdete žiadnu demokraciu na svete, kde korupčný nádor takto prekvitá," povedal šokovaným poslancom. Biden dal najavo, že ak Ukrajina urýchlene nepristúpi k reformám, bolo to naposledy, čo jej USA pomohli.
