oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: TASR
Niektoré krajiny, ktoré vyvážajú ropu, sú v podstate neschopné vytvoriť zmysluplnú ekonomickú politiku. Rusko ale nie je ten prípad. Tak čo vlastne ťaží Rusko? Odpoveď treba hľadať v pohľade na spôsob, s akým sa snažilo s prepadom cien ropy vyrovnať.
Prepad ruskej ekonomiky, ku ktorému došlo v tomto roku, je často spájaný najmä s nízkymi cenami ropy. Rusko si ale vedie oveľa horšie ako iné krajiny, ktoré sa tiež priveľmi spoliehajú na vývoz ropy. Takže príčina problémov ruskej ekonomiky musí ležať niekde inde.
Ekonóm Marek Dabrowski, ktorý pôsobí na Center for Social and Economic Research vo Varšave, dokonca tvrdí, že Rusko sa vo svojej závislosti na rope ani nepribližuje rade iných krajín. V Rusku zodpovedajú celkové príjmy z ropy menej ako 15 % HDP. V krajinách, ako je Azerbajdžan, Omán, Irak, Saudská Arábia, Líbya či Kuvajt je to oveľa viac:
V prípade Ruska tvoria exporty energie viac ako 70 % celkových exportov, v krajinách ako Irak, Líbya, Venezuela, Alžírsko a Kuvajt je to viac ako 90 %. Rusko je teda na rope závislé, nejde však o závislosť, ktorá by ho životne ohrozovala. Oveľa viac obáv by pokles cien ropy mal vyvolávať v Saudskej Arábii či Kuvajte. Rusko ale patrí medzi krajiny, v ktorých sa dnes čakajú najhoršie ekonomické výsledky.
Medzinárodný menový fond očakáva, že ruská ekonomika tento rok klesne o 3,8 %. Medzi krajinami, ktoré sú významne závislé na vývoze ropy, si vedie horšie len Líbya a Venezuela. Väčšina z nich dokonca očakáva rast. Povedú si tak síce horšie ako v roku 2013, keď boli ceny ropy ešte vysoko, ale v porovnaní s Ruskom si vedú veľmi dobre. Dabrowski tvrdí, že sa im to podarilo vďaka fiškálnej expanzii, vyššiemu dlhu a rozpočtovým deficitom. Lenže Rusko má fiškálne deficity tiež a jemu nepomohli. Je teda možné, že na túto krajinu doliehajú najmä sankcie uvalené Západom?
Dabrowski tvrdí, že ani sankcie nie sú hlavnou príčinou problémov ruskej ekonomiky. Podľa výskumu Citigroup môžu sankcie za iba 10 % celkového prepadu tejto ekonomiky. Banka dokonca hovorí, že ruské firmy využili obmedzený prístup na finančné trhy k tomu, aby prešli oddlžením. Odpoveď na to, čo vlastne ťaží Rusko, tak možno leží v pohľade na spôsob, s akým sa snažilo s prepadom cien ropy vyrovnať. Táto krajina je totiž majstrom v znižovaniu hodnoty menového kurzu. A inflácia bude tento rok medzi ropnými exportérov vyššia iba v Iráne. Ruská vláda umožnila rubľu voľný pád namiesto toho, aby siahla na svoje rezervy. Iné krajiny vyvážajúce ropu s týmto prístupom váhali a snažili sa ekonomickú bolesť tlmiť. Prezident Vladimir Putin ale také starosti nemal, pretože jeho podpora sa drží vysoko kvôli Ukrajine, Sýrii a prepracovanej propagandistickej mašinérii.
Za ekonomické problémy teda zaplatili Rusi a to sa prejavilo na domácom dopyte. Pesimizmus sa potom prejavil na investíciách. Maloobchodné tržby a investície stále klesajú, aj keď sa zdá, že recesia už dosiahla svoje dno. Putinova vláda ale neurobila nič, aby uvoľnila tlak vládneho sektora na sektor firemný, či aby znížila mieru korupcie. Dokonca sa ani nesnaží predstierať, že víta investorov. Rétorika z Kremľa je naopak plná rečí o prežití a nepriateľoch.
Krajiny vyvážajúce ropu, ktoré si vedú lepšie ako Rusko, môžeme rozdeliť do troch skupín. Prvé z nich predstavujú diverzifikované ekonomiky typu Kanady a Malajzie. Rusko sa mohlo o diverzifikáciu snažiť oveľa viac v čase, keď bola ropa drahá, svoju šancu ale premeškalo. Ďalšiu skupinu tvoria krajiny ako Nórsko, Spojené arabské emiráty či Katar. Tie majú obrovské devízové rezervy a negatívnu dlhovú pozíciu. To znamená, že svet im dlhuje veľa peňazí. Rusko malo šancu dostať sa do tejto skupiny, sporili ale iba v období, keď boli ceny ropy veľmi vysoko. Tretia skupina sa potom skladá z krajín ako Bolívia, Azerbajdžan, a podobne. Tie sa snažili zmierniť dopady nízkych cien ropy a zároveň dúfali, že sa situácia na trhu s ropou obráti. Rusko mohlo patriť aj sem, ale Putin sa radšej snaží budiť dojem, že musí krajinu brániť proti nepriateľskému Západu.
Niektoré krajiny, ktoré vyvážajú ropu, sú v podstate neschopné vytvoriť zmysluplnú ekonomickú politiku. Ide napríklad o Nigérii či Venezuelu. Rusko ale nie je ten prípad. Má proste len vedenie, ktoré sa o životný štandard spoločnosti príliš nestará. Bude tomu tak dlho, pokiaľ bude populácia nadšená ohľadom snáh o dosiahnutie väčšej geopolitické váhy Ruska vo svete. Rusko je teda výnimočné, pretože jeho ekonomika je žmýkanie v mene vízie jej vodcu. Ak ceny ropy zase vzrastú, bude táto vízia financovaná veľmi štedro.
Autorom je Leonid Bershidsky.
