oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
Prečo niektorí ľudia zarábajú viac než ostatní? Vedci sa zhodujú v tom, že pracovníci s vyššou úrovňou vzdelania a väčšími skúsenosťami majú vyššie platy. A ekonómovia zvyčajne vysvetľujú vyššie platy argumentom, že títo pracovníci sú produktívnejší.
Ale je to omnoho komplikovanejšie. Dvaja pracovníci s identickým vzdelaním, skúsenosťami, rovnakého pohlavia, a dokonca aj inteligenčnou úrovňou, budú pravdepodobne dostávať podstatne rozdielne mzdy. Nezanedbateľnú úlohu totiž zohráva ich osobnosť. Čoraz viac výskumov ukazuje, že osobnosť je úzko prepojená so zvýšenou produktivitou a doposiaľ neobjasnenými mzdovými rozdielmi.
Podľa jednej štúdie emocionálne stabilnejší pracovníci dokážu zarobiť viac peňazí. Ale zarobia viac, pretože sú naozaj produktívnejší, alebo za tým treba hľadať iné dôvody? Napríklad, že sú úspešnejší v rokovaniach o výške svojho platu? Nedávna štúdia poukazuje na osobnostné rysy, ako je svedomitosť, či nervozita, ktoré významne súvisia s produktivitou zamestnancov. Svedomitejší a emocionálne stabilní ľudia sú produktívnejší, preto zarobia viac.
Experimentálnej štúdie sa zúčastnilo 350 dobrovoľníkov, ktorí mali jednoduchú úlohu zvládnuť v rámci časového limitu 20 minút. Správne odpovede boli odmenené a tie nesprávne potrestaný tak, že zisk odrážal len produktivitu a nie vyjednávacie schopnosti, či kvality vedúceho. Po dokončení starostlivo navrhnutého dotazníka účastníci testu odhalili niektoré zo svojich osobnostných rysov.
Štúdia bola realizovaná za prísne kontrolovaných podmienok, aby sa vylúčil iné kanály, cez ktoré by sa mohla výška mzdy ovplyvniť (výber povolania, schopnosť vyjednávať, hodnotenie školiteľa, komunikácia so spolupracovníkmi). Pracovníci, ktorí majú tendenciu väčšinou so všetkým súhlasiť, zarábajú menej. Vzhľadom k tomu, že títo jedinci majú predpoklady byť viac dôverčiví, empatickí a altruistickí, mohli by zarábať menej, pretože sú horší vyjednávači, nie preto, že by boli menej produktívni.
Výsledok tejto štúdie ukazuje, ako je vzťah medzi príjmami a produktivitou prepojený cez osobnostné črty. Viac svedomití a viac emocionálne stabilní účastníci získali v teste vyššiu mzdu, ako v reálnom živote. Nie je asi prekvapením, že sa potvrdili aj významné rozdiely podľa pohlavia. Ženy mali tendenciu byť viac neurotickejšie než muži, boli vnímané ako menej emocionálne stabilné, mali častejšie prejavy úzkosti alebo sa im zdanlivo bezdôvodne menila nálada. Ale to nebola pravá príčina ich slabších výsledkov. Mohla za to ich otvorenosť novým skúsenostiam. Tie ženy, ktoré mali nápady, umelecké sklony, alebo boli intelektuálne zamerané, v experimente prepadli a získali nižší plat. Extrovertnejšie ženy sú menej produktívne, zatiaľ čo u mužov sa ukázal pravý opak. To je pravdepodobne spôsobené tým, že extrovert je vnímaný v inom zmysle u mužov ako u žien. Rozdielne pohlavia majú rozdielne rysy osobnosti s rôznymi aspektmi. Napríklad, extrovertní muži sú často vnímaní ako ambicióznejší a asertívni, extrovertné ženy ako viac spoločenské a družné.
Prečo je dôležité vedieť, ktoré osobnosti sú viac produktívne? Ako ste už možno zažili aj na vlastnej koži, osobnosť sa stáva stále dôležitejšou v oblasti náboru nových pracovníkov. Nielen veľkí zahraniční zamestnávatelia tvrdia, že osobnosť a individuálny prístup, považujú za dva z najdôležitejších faktorov pri prijímaní nových zamestnancov.
Verejný život sa rovnako môže podpísať pod tvorbu osobnosti. Intervencie zamerané na tvarovanie osobnosti v ranom veku sa stávajú pre tvorcov politík čoraz atraktívnejšie. Rodičia a pedagógovia všeobecne môžu ovplyvniť inteligenciu a kognitívne schopnosti počas relatívne krátkeho času. Ale ak dieťa dosiahne desiaty rok života, akékoľvek kognitívne intervencie v škole alebo aj kdekoľvek inde, budú mať čoraz slabší vplyv. Naproti tomu je osobnosť tvarovateľná, ak na ňu budete pôsobiť dlhšie časové obdobie. Otázka ale znie, čo vlastne chceme dosiahnuť? Vytvoriť produktívnejšiu armádu pracovníkov, alebo len lepších mzdových vyjednávačov? Dokážeme vytvoriť väčší koláč, alebo len ten súčasný prerozdelíme inak?
Kto dokáže zarobiť viac a kto menej:
Prívetiví a súhlasne na všetko prikyvujúci kolegovia nakoniec dostanú menej, než tí, čo sa nehanbia niekomu šliapnuť na otlak. Svoje pole pôsobnosti väčšinou hľadajú v oblastiach, kde môžu byť spoločensky prospešní, hoci neraz ide o menej lukratívne profesie.
Tí, ktorí sa dokážu prispôsobiť, môžu v pomyselnom profesionálnom rebríčku smerom k vrcholu ľahko preskočiť neurotikov. Vedci dokonca tento osobnostný rozdiel vyčíslili, neurotici zarobia asi o 30 eur menej.
Podnikatelia, ktorí sa otvorene hlásia k k etickým princípom zarobia o 3,4 percenta menej ako ich nemorálni kolegovia. Je to finančný trest za to, že sú menej agresívni. Ale pozor, nedostatok agresivity je u žien naopak cennou devízou. Ak je ich morálka bezúhonná, zarábajú viac.
Extroverti zarobia viditeľne viac. Okrem toho, že majú vyššie kariérne ciele, sú si svojimi krokmi istejší. Ľudia, ktorí prirodzene vynikajú pri nezáväznej komunikácii, dokážu vyťažiť aj z profesionálnej siete vzťahov.
Optimisti zvládajú lepšie a vytrvalejšie neúspechy na poli vzdelávania, či profesie. Podľa istej americkej štúdie zarobili študenti právnickej fakulty, ktorí boli optimistickí, v priemere o 32.667 dolára viac, než ich pesimistickí rovesníci.
Kolektívny duch. Skúste sa čo najskôr zapojiť do skupinových aktivít. Pomôže vám to neskôr zarobiť viac. Štúdie potvrdili, že študenti, ktorí sa pravidelne zapájali do kolektívnych športov, sa neskôr jednoduchšie dokázali uplatniť v praxi, ktorú nepovažovali len za „nutnú prácu“.
