oPeniazoch.sk, WSJ Foto: SITA
Vieme si za peniaze kúpiť šťastie a spokojnosť? V ostatnom čase sa tejto otázke venovali vedecké štúdie, ktoré odhalili vzťah medzi tým, koľko zarábame a ako sa cítime. Ekonómovia analyzovali údaje týkajúce sa príjmov a spokojnosti v jednotlivých krajinách, psychológovia zase sledovali jedinca, aby zistili, čo mu prináša viac peňazí.
Výsledky by sa dali v krátkosti zhrnúť asi takto. Bohatstvo samo o sebe nie je žiadnu garanciou lepšieho života. Ďaleko viac totiž záleží na tom, ako naše peniaze utrácame. Ak napríklad niekomu niečo venujeme, robí nás to šťastnejšími, než keď sa zaujímame len sami o seba. Ľuďom tiež prináša väčšie potešenie, keď si kupujú zážitky namiesto nákupu tovaru. Vec ale nie je tak jednoduchá, ako by sa mohlo zdať.
Štúdie tiež ukazujú, že ľudia aj napriek vyššie uvedenému stále uprednostňujú nákupy materiálnych vecí. Podľa štúdie zo San Francisco State University je to preto, že sa všeobecne domnievame, že veci nám prinesú dlhotrvajúci úžitok, zatiaľ čo zážitky sú prchavé. Občas si tak kúpime napríklad lístok na koncert, ale väčšinou sa orientujeme na veci materiálnej povahy. Ten istý výskum ale ukazuje, že pri spätnom hodnotení si skutočne viac ceníme zážitky, aj čo sa týka ich sily aj času trvania. "Ľudia často racionálne kalkulujú. Potom sa domnievajú, že ak pôjdu napríklad do divadla, bude to pekné, ale hneď to skončí. Pokiaľ si však niečo kúpia, budú to mať dlho. Fakticky to pravda je, ale z psychologického hľadiska nie. Na to, čo vlastníme, sa totiž adaptujeme," tvrdí Thomas Gilova z Cornell University.
Adaptácia je teda dôvodom, prečo nám naše nákupy nerobia až takú radosť, ako by sme čakali. Nové auto či nový oblek prinesú prechodné vzrušenie, ale čoskoro ich začneme brať ako niečo samozrejmé. Pokiaľ ale prejdeme príjemným zážitkom, uspokojíme tým hlbšie psychologické potreby. Delíme sa o ne napríklad s blízkymi a môžu sa dokonca stať súčasťou našej identity. Ak napríklad vylezieme na osemtisícovku, budeme si to pamätať navždy a budeme sa o tom baviť ešte dlho potom, čo sa zbavíme niektorých nakúpených vecí. Oblasť zážitkov tiež nie je toľko náchylná k tomu, aby sme sa v nej predbiehali s inými ľuďmi. Snaha vyrovnať sa susedom je totiž oveľa silnejšia u materiálnych vecí. Ak sa porovnávajú napríklad dovolenky, ľudí zvyčajne toľko netrápi, že ich susedia boli na drahšej dovolenke.
"Ľudia sú neobyčajne adaptabilní ohľadom zmien a týka sa to najmä zmien pozitívnych," hovorí Sonja Lyubomirská z University of California. Ak nám napríklad vzrastú príjmy, je to príjemné, ale rýchlo sa zdvihnú aj naše nároky. Chceme napríklad väčší dom v lepšej štvrti. Tam potom žijú bohatší susedia a tak chceme ešte viac. "Snažiť sa tomu vyhnúť alebo to zmierniť, je veľkou výzvou," domnieva sa Lyubomirská. Pomôcť nám podľa nej môže väčšia vďačnosť za to, čo už máme.
Elizabeth Dunnová z Univerzity of British Columbia v tejto súvislosti zaexperimentovala. Poslala domov ľudí s hromadou čokolády. Jednej skupine povedala, aby zjedli maximum, čo dokážu, druhej čokoládu zakázala a tretej skupine povedala, aby zjedli len toľko, aby to bolo príjemné. Po celom teste sa ukázalo, že ľudia, ktorí pôvodne nesmeli čokoládu jesť, si ju vo chvíli, keď už ju jesť mohli, užili najviac. Z toho vyplýva, že ak sa niečoho vzdáme hoci len na čas, zvýši to našu schopnosť si túto vec užiť.
V prípade peňazí môžeme hovoriť dokonca o paradoxe v tom zmysle, že čím viac ich zarábame, tým viac nás teší, keď ich venujeme niekomu inému. Ukazuje to pokus, v rámci ktorého dostali študenti na University of British Columbia peniaze a polovica z nich ich mala minúť na niečo, po čom túžili. Druhá polovica mala kúpiť nejakú vec pre niekoho iného. Následne sa ukázalo, že spokojnosť vzrástla viac u druhej skupiny. Tento efekt funguje podľa výskumu vo veľmi rozdielnych podmienkach. V krajinách od Kanady cez Južnú Afriku až po Ugandu. Pritom platí, že čím väčšia je darovaná suma na pomoc, tým je väčšia aj naša spokojnosť.
Dunnová sa domnieva, že najlepším využitím peňazí je "nákup niečoho, čo nám ušetrí čas". Ak si kúpime lepšie auto, ale stále budeme stáť dve hodiny v zápche, nič nám to nepomôže. Lepšie je kúpiť si bývanie, ktoré je bližšie k našej práci. Ďalším spôsobom, ako si kúpiť čas, je napríklad využitie platenej pomoci v domácnosti. Nákup času ale nie je jedinou podmienkou väčšej spokojnosti. Dôležité je aj to, čo s novo získaným časom urobíme a ako sa na neho pozeráme. Aj tu je vraj lepšie vnímať ho ako niečo, čo nie je garantované.
V neposlednom rade je tu otázka výdavkov, ktoré prekračujú naše možnosti. Hoci nám zážitky poskytujú väčšie uspokojenie ako materiálne veci, je jasné, že najskôr musíme nakúpiť to, čo skutočne potrebujeme. Ak potom budeme chcieť naše nákupy rozširovať, je dôležité si uvedomiť, že dlh má na našu spokojnosť negatívny dopad. Ukazuje to napríklad prieskum medzi britskými domácnosťami. Ten dokonca naznačuje, že manželia, ktorí sú viac zadlžení, majú medzi sebou viac konfliktov ako páry v nezadlžených domácnostiach. Našu spokojnosť naopak zvyšuje sporenie. Jeho pozitívny vplyv ale nie je tak silný, ako negatívny je pocit z dlhov. Z pohľadu našej spokojnosti je tak dôležitejšie zbaviť sa dlhov a až v druhom rade je schopnosť sporiť. Než si teda kúpime vysnívanú dovolenku, mali by sme si byť istí, že máme bezpečnú finančnú rezervu.
