oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto: SITA
Voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby na Ukrajine minulý víkend priniesli ostro kontrastujúce výsledky. Európski voliči vyjadrili nespokojnosť so spôsobom, akým Európska únia v súčasnosti funguje, zatiaľ čo ukrajinský ľud prejavil túžbu po pristúpení k EÚ. Lídri a občania Európy by túto príležitosť mali využiť na premýšľanie, čo to znamená a ako pomoc Ukrajine môže pomôcť aj Európe.
Pôvodne bola EÚ počatá ako čoraz užší zväzok suverénnych štátov ochotných zdieľať postupne narastajúci diel svojej suverenity pre spoločné dobro. Šlo o odvážny experiment v medzinárodnej správe a právnom poriadku, ktorého cieľom bolo nahradiť nacionalizmus a používanie sily.
Kríza eura nanešťastie premenila EÚ v niečo úplne odlišné. Vzťah medzi veriteľmi a dlžníkmi, v ktorom si veriteľské krajiny diktujú podmienky zvečňujúcu ich dominanciu. Ak pri nízkej volebnej účasti do Európskeho parlamentu k protiunijním hlasom na ľavici aj na pravici pripočítame podporu talianskeho premiéra Mattea Renziho, možno vyhlásiť, že súčasným pomerom sa vzpiera väčšina občanov.
Navyše sa práve v čase, keď sa odvážny európsky experiment v medzinárodnom riadení potkne, Rusko stáva nebezpečným sokom EÚ, s globálnymi geopolitickými ambíciami a ochotou nasadzovať silu. Putin k utuženiu svojho režimu používa etnicky národnostnú ideológiu. Ostatne minulý mesiac v ruskom rozhlasovom programe Priama linka ospevoval genetické prednosti ruského ľudu. Doma mu priniesla popularitu anexia Krymu a vo zvyšku sveta má priaznivý ohlas jeho snaha oslabiť globálnu dominanciu Ameriky, čiastočne úsilím o nadviazanie spojenectva s Čínou.
Záujem Putinovho režimu je však v rozpore so strategickými záujmami Ruska, ktorému by prospela užšia spolupráca s EÚ a Spojenými štátmi. Rovnako uchyľovanie sa k represii je v Rusku aj na Ukrajine priamo kontraproduktívne. V dôsledku úniku kapitálu a talentovaných ľudí ruská ekonomika oslabuje, napriek vysokej cene ropy. Použitie násilia na kyjevskom Majdane viedlo k zrodeniu novej Ukrajiny, ktorá je odhodlaná nestať sa súčasťou novej ruskej ríše.
Úspech novej Ukrajiny môže pre Putinovu vládu v Rusku predstavovať existenčné ohrozenie. Práve preto sa tak vehementne snažil Ukrajinu destabilizovať podporou separatistických republík, ktoré sa samy vyhlásili na ukrajinskom východe.
Za situácie, kedy najväčší zamestnávateľ v donbaskej oblasti mobilizuje protesty proti separatistom, Putin so svojím plánom možno neuspeje a najskôr teraz prijme výsledky prezidentských volieb, čím sa vyhne ďalším sankciám. Je však pravdepodobné, že Rusko bude hľadať iné cesty ako novú Ukrajinu destabilizovať, čo by nemalo byť až tak ťažké, pretože bezpečnostné zložky, ktoré boli donedávna v službách skorumpovaného režimu bývalého prezidenta Viktora Janukovyča, sú demoralizované a voči novému vedeniu sa nemusia cítiť lojálni.
To všetko sa odohralo veľmi rýchlo a pred veľmi krátkou dobou. EÚ aj USA majú plnú hlavu svojich vnútorných problémov a z veľkej časti si neuvedomujú, akú geopolitickú a ideologickú hrozbu Putinovo Rusko predstavuje. Ako by mali reagovať ?
Prvou úlohou je postaviť sa ruským snahám o destabilizáciu Ukrajiny. Vzhľadom k "fiškálnemu kompaktu" EÚ a ďalším pravidlám obmedzujúcim rozsah vládnej pomoci sú potrebné novátorské nápady. Najúčinnejším jednotlivým opatrením by bolo tým, ktorí na Ukrajine investujú alebo obchodujú, ponúknuť bezplatné poistenie proti politickému riziku. To by udržalo hospodárstvo v chode, napriek politickej vrave, a poslúžilo by to ako signál Ukrajincom, že EÚ a USA, ako vlády, tak aj súkromní investori, za nimi stoja. Podniky by sa na novo otvorený a sľubný trh hrnuli, keby boli plne kompenzované za straty zapríčinené politickými udalosťami mimo ich kontrolu.
Poistenie proti politickému riziku sa môže zdať príliš komplikované na to, aby ho bolo možné šikovne zaviesť. V skutočnosti už takéto poistenie existuje. Už roky ho ponúkajú súkromné poisťovne a zaisťovne ako nemecká Euler Hermes. To isté platí pre vládne inštitúcie, ako je Multilaterálna agentúra pre investičné záruky Svetovej banky a Spoločnosť pre súkromné investície v zahraničí vlády USA. Musia si však účtovať značné poistné, aby uhradili náklady na zabezpečenie.
Väčšina podnikov by sa s ohľadom na vysoké poistné rozhodla jednoducho čakať v ústraní, než búrka prejde. Funkciu zaisťovateľa preto musia prevziať zainteresované vlády, ktoré svoje agentúry využijú len na vyhotovenie poistných zmlúv.
Mohli by sa za straty zaručiť tým istým spôsobom, akým poskytujú garancie Svetovej banke. Každá vláda by poskytla nevysoký kapitálový vklad v úmernej výške a zvyšok by prisľúbila vo forme podmienečne uvoľneného kapitálu, ktorý by bol k dispozícii vtedy, keď by sa skutočne vyplácali náhrady strát. EÚ by musela upraviť fiškálny kompakt tak, aby sa nevzťahoval na podmienečne uvoľňovaný kapitál a umožňoval amortizáciu skutočných strát v priebehu rokov. Záruky tohto typu majú zaujímavú vlastnosť: čím sú presvedčivejšie, tým menej je pravdepodobné, že dôjde k ich uplatneniu, zabezpečenie si z veľkej časti nevyžiada žiadne náklady. Živým dôkazom je Svetová banka.
Bezodkladným a presvedčivým konaním by EÚ mohla zachrániť Ukrajinu. A samu seba. Čo navrhujem pre Ukrajinu, by bolo možné zaviesť aj doma. Za situácie, kedy toľko výrobných zdrojov leží ladom, by dávalo zmysel vyňať z fiškálneho kompaktu investície, ktoré sa nakoniec samy zaplatia. Napríklad taký Renzi presadzuje práve takýto postup.
Štedrým vynaložením 50 miliárd eur v najbližších niekoľkých rokoch má Putin v pláne premeniť Krym na výkladnú skriňu. S európskou podporou by Ukrajina z porovnania s ním mohla vyjsť priaznivo. A pokiaľ by takáto iniciatíva znamenala začiatok politiky rastu, ktorý Európa tak zúfalo potrebuje, záchranou Ukrajiny by Európa pracovala aj na svojej vlastnej záchrane.
George Soros je predsedom Soros Fund Management a autorom knihy The Tragedy of the European Union (Tragédia Európskej únie).
