oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Približne 1,5 bilióna eur vynaložila v rokoch 2008 až 2012 Európska únia, aby odvrátila kolaps finančného systému. Počas finančnej krízy navyše prijala štyridsať zákonov a smerníc, ktoré mali finančný sektor stabilizovať. Prínos týchto opatrení ďaleko prevyšuje náklady, tvrdí eurokomisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier.
Suma 1,5 bilióna eur, vydaná na sanáciu systému v minulých rokoch, zodpovedá viac ako 12 percentám HDP celej EÚ. Medzi rokmi 2007 až 2013 sa z 7,2 percenta na 10,8 percenta zvýšila v únii nezamestnanosť, bez práce je teda teraz v porovnaní s rokom 2007 asi o 9,3 milióna ľudí viac.
"Nemôžem zaručiť, že sa už nikdy nič nestane, že nikdy nepríde kríza," pripustil Barnier, keď približoval výsledky prvej revízie únijnej odpovede na finančnú krízu. V minulých rokoch prijaté opatrenia, z ktorých napríklad banková únia ešte celkom nezačala platiť, ale podľa neho v najbližších rokoch pravdepodobnosť opakovania krízy znižujú a tiež zmenšujú jej prípadný dopad na daňových poplatníkov.
Práve verejné rozpočty niesli hlavnú ťarchu problémov krachujúceho bankového systému minulých rokov. Teraz presadzované pravidlá majú do záchrany bánk ďaleko viac zapájať ich vlastné peniaze a tiež majetok ich vlastníkov. Dohľadné orgány teraz môžu sledovať aj konania, na ktoré predtým nedosiahli.
Predseda Európskej komisie José Barroso pripomenul, že štyri desiatky prijatých alebo prijímaných zmien sa týkajú najrôznejších oblastí. Od obmedzenia bonusov pre bankárov cez povinnosť bánk posilniť svoje finančné rezervy až po vytvorenie celej konštrukcie bankovej únie s jej spoločným dozorom a spoločným záchranným fondom, naplňovaným z peňazí samotných bankových domov.
Podľa simulácií komisie by reformy finančného sektora mali po dokončení vyústiť v ekonomický prínos na úrovni 0,6 až 1,1 percenta únijného HDP. V hodnotách roku 2013 to predstavuje 75 až 140 miliárd eur.
