oPeniazoch.sk, millennialinvest Foto: SITA
Počas storočnej existencie sa Chiquita vypracovala na celosvetovo uznávanú značku. História zrodu firmy je dostatočne vzrušujúca. Len málokto pozná podrobnosti o mužovi menom Sam Zemurray, ruskom podnikateľovi, ktorý emigroval do Ameriky.
Na začiatku svojej kariéry sa Warren Buffet preslávil tým, že vyhľadával investície do podhodnotených firiem. Išlo zvyčajne o veľmi slabé spoločnosti, ale predávali sa tak lacno, že sa dalo nich zarobiť aj v prípade núteného predaja majetku v dôsledku konkurzu. Buffett spoločnosti, ktoré sa obchodovali nižšie, než bola ich likvidačná hodnota, nazval "cigaretové ohorky," pretože aj z vyhodených ohorkov si ešte niekto dokáže potiahnuť ten posledný "šluk". Buffett bol v tomto majster, dokázal extrahovať posledný kúsok hodnoty, ktorú ešte firmy ponúkali. Zemurrayov ranný úspech bol postavený na rovnakej filozofii. Je veľmi zaujímavé vidieť, ako sa neskôr svetovo preslávená Chiquita uchytila na akciovom trhu.
Sam Zemurray sa prisťahoval do Ameriky z Ruska ako štrnásťročný. V období okolo roku 1900 veľkí hráči na trhu s ovocím v Amerike uspokojovali svoje banánové potreby plodmi z trópov. Vzhľadom k dlhej ceste ale väčšina tovaru dorazila do prístavu už zrelá. Len čo ich previezli do obchodov už boli kvôli hnilobe prakticky nepredajné. Zrelé banány, ktorých podiel na celkovom dovoze dosahoval 15 percent, radšej v prístave hneď vyhodili.
Zemurray však nebol presvedčený, že by šlo o bezcenné banány, len ich vyraďujú, ako Buffettove "špaky". S menšou logistikou dokázal na nich zarobiť až 100 percent. V prístave tovar rýchlo rozbalil a naložil do vlakových vozňov. Vlak jazdil od mesta k mestu a banány predával priamo na stanici z vozňov. O mierny rozruch okolo takéhoto predaja sa postaral tým, že svojim partnerom ponúkal podiel na zisku. Na železničných staniciach tak už čakali na zásielky davy ľudí. V roku 1903 sa Zemurarayovi podarilo predať 574 tisíc banánov, ktoré v podstate nakúpil hlboko pod cenu.
Táto stratégia sa ukázala ako brilantná, vo veku 21 rokov Zemurray nazhromaždil majetok vo výške stoviek tisíc dolárov, v dnešných podmienkach by bol milionár.
Ale zatiaľ čo stratégia "ohorkov" a zhnitých banánov funguje výborne na chvíľu a v malom meradle, Sam Zemurray, rovnako ako Buffett, chcel viac. A preto obaja museli prijať nové stratégie, ktoré fungovali v širšom meradle. Zemurrayov ďalší krok v kariére predtsavoval nákup vlastných banánových plantáží. Kúpil pozemok v Hondurase a dohodol sa s miestnou samosprávou. Za provízie a úplatky si dokázal udržať nízke náklady a plynúce zisky. Vybudoval "banánovú republiku". Neskôr prevzal do vlastných rúk aj import a hromadnú distribúciu ovocia cez firmu zvanú Cuyamel. Všetko šlo ako má až do roku 1930, kedy spoločnosť za 31.4 milióna dolárov predal firme United Fruit.
Nielen hospodárska kríza začala kaziť obchody United Fruit, v nasledujúcich rokoch sa firma musela popasovať s niekoľkými nie celkom správnymi rozhodnutiami manažmentu. Problémy začali byť neudržateľné, keď sa vedenie z Ameriky snažilo ovládať výrobné procesy niekde v trópoch zo svojich kancelárií v Bostone. Zemurray sa preto ozval na valnom zhromaždení spoločnosti.
"Tento muž v Guatemale, je to váš manažér, je to tak?" Spýtal sa Zemurray na zasadnutí správnej rady. Odpoveď znela áno. "Tak počúvajte, čo vám tento človek hovorí. Vy ste tu, on je tam," povedal Zemurray. "Ak sa mu dá dôverovať, tak mu dôverujte. Ak mu neveríte, vyhoďte ho a nahraďte ho človekom, ktorému v práci dôverujete."
Zemurray s touto myšlienkou nepochodil. Podarilo sa mu ale získať na svoju stranu niekoľkých akcionárov a znovu prevzal kontrolu nad spoločnosťou. Zúčastnil sa iného rokovania rady, kde predostrel svoj plán na zlepšenie riadenia spoločnosti, zároveň však neodokryl svoje eso v rukáve. Na ďalšom valnom zhromaždení predseda United Fruit opäť odmietol Samov plán a namiesto toho, aby ho počúvol, začal si robiť žarty z jeho ruského prízvuku. "Bohužiaľ, pán Zemurray, nemôžem pochopiť ani slovo z toho, čo hovoríte." Sam sa vzdialil a členovia rady si mysleli, že kvôli tomu, že ho ponížili. Po čase sa ale vrátil a na stôl hodil výpoveď. "Máte padáka! Dokážete to pochopiť, že, pán predseda?" Tento neuveriteľný ťah mu priniesol prezývku "ryba, ktorá prehltla veľrybu."
Vďaka správnemu riadeniu spoločnosti sa zvýšila hodnota akcií United Fruit medzi rokmi 1933 a 1954 o neuveriteľných 2300 percent, rast je o 640 percent väčší ako v prípade indexu S&P 500.
Ak budeme ignorovať viac-menej pochybné časti Zemurrayovho podnikania, vrátane zlých pracovných podmienok v trópoch a spoluprácu so CIA pri zvrhnutí Jacoba Arbenza, prezidenta Guatemaly, môžeme považovať jeho príbeh za pozoruhodný. Skvelý príklad úspešného podnikania, kedy aj jednoduché ovocie môže mať neuveriteľný príbeh.
Úspech Zemurraya možno zhodnotiť tak, že našiel medzeru na trhu, ktorú si nevšimli veľké spoločnosti a podarilo sa mu presadiť. Ako sa ale z tohto príbehu poučiť?
1. Začnite s malými výhodami. Pozrite sa do kútov na trhoch, niečo sa tam istotne nájde, niečo na čo sa zabudlo, alebo je to príliš bezvýznamné pre veľkých hráčov. Ak sa vám podarí nájsť cenné papiere firiem, ktoré sa nedostali do zorného poľa veľkých hráčov, máte vyhraté. Do tejto množiny patria predovšetkým akcie podnikov s nízkou kapitalizáciou. Prekvapiť ale môžu aj exotické a rozvíjajúce sa trhy, ktoré ukrývajú poklady mimo záber veľkých inštitucionálnych investorov. Aj tí totiž majú obmedzené kapacity a nemôžu sa zameriavať na všetko.
2. Spoznajte vaše podnikanie od začiatku do konca. Obaja, Sam aj Buffett vedeli o všetkých aspektoch svojho podnikania a preto dokázali spraviť tie správne rozhodnutia zamerané na výsledok.
3. Verte svojim ľuďom, nech riadia sami seba. Len čo sa Zemurray a Buffett dostali do vedenia spoločnosti, vybrali si ľudí, ktorí dostali plnú dôveru pri riadení. Bez dobrého firemného manažmentu môže spoločnosť ľahko stratiť pôdu pod nohami. Čo ale považovať za správne, či nesprávne rozhodnutie pri vedení danej spoločnosti? Krok, ktorý u jedného vedie do priepasti, môže u druhého znamenať krok k prosperite. V prípade Union Pacific viedla centralizácia rozhodnutí k vážnemu poškodeniu firmy, v iných priemyselných odvetviach a v rámci iných podnikových kultúr, však práve centralizácia rozhodnutí môže pomôcť niektoré ťažkosti prekonať.
