Nemecká ekonomika sa aj naďalej topí v problémoch a tak sa jej prívlastok „Chorý muž Európy“ objavuje čoraz častejšie. Zatiaľ čo výrobná produkcia stagnuje a podniky naďalej bojujú s vysokými cenami energií, obyvatelia Nemecka stále viac pociťujú aj zvýšené náklady na ekologickú transformáciu krajiny. To sa pomaly premieta aj do meniacich sa politických preferencií.
Podľa Hansa-Wernera Sinna, čestného prezidenta inštitútu Ifo, sú to najmä energie, ktoré ohrozujú priemysel Nemecka. Z problémov, ktoré prináša energetická stratégia krajiny, tak podľa neho ťažia najmä pravicovo orientované strany, informuje portál cnbc.com
Ceny energií výrazne vplývajú najmä na automobilový priemysel, ktorý je jadrom nemeckej ekonomiky. Práve autá boli počas minulého roka hlavným exportným produktom a podľa dát nemeckého štatistického úradu predstavovali až 15,6 percenta celkovej hodnoty vývozu krajiny.
Nemecko sa však v máji minulého roka po niekoľkých desaťročiach ocitlo v deficite zahraničného obchodu vo výške 1 miliardy eur. Napriek tomu, že Nemecko sa odvtedy k prebytku obchodnej bilancie opäť vrátilo, jeho export aj naďalej za očakávaniami výrazne zaostáva.
Ambiciózne ekologické plány
Podľa Sinna majú prsty v pomenovaní „Chorý muž Európy“ aj ekologické plány samotného Nemecka. Aktuálna vláda sa totiž snaží o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2045. Trhlina v týchto plánoch sa podľa viacerých kritikov objavila po prepuknutí ruskej invázie na Ukrajinu a následnej snahe odpútať sa od ruského zemného plynu.
Bolo podľa vás rozhodnutie Nemecka vypnúť jadrové elektrárne správne?
Práve tento krok vzhľadom na klimatické ciele krajiny označili viacerí za príliš optimistický. Spoliehanie sa na alternatívne zdroje energie, ako je veterná či solárna energia, by podľa Sinna mohlo priniesť ešte väčšie výkyvy v cenách elektriny. Práve to predstavuje jeden z najväčších problémov pre výrobné podniky.
Úplné odstrihnutie od konvenčných zdrojov tak nie je možné, keďže práve tie musia vypĺňať medzery pri nestálosti zelenej energie. „Potrebujete vyplniť tieto medzery konvenčnou energiou, takže je veľmi ťažké mať túto dvojitú štruktúru, ktorú budeme musieť udržať v budúcnosti,„ povedal Hans-Werner Sinn pre americký spravodajský kanál.
Hrozí Nemecku odchod spoločností?
Podľa správy, ktorú v auguste zverejnila spoločnosť Berenberg, by Nemecko mohlo prísť o 2 až 3 percentá priemyselnej kapacity práve kvôli spoločnostiam, ktoré odchádzajú z Nemecka následkom vysokých cien elektrickej energie a plynu do lacnejších krajín, ako sú Spojené štáty americké či Saudská Arábia.
Neistota, pokiaľ ide o nestálosť cien energií, sa podľa hlavného ekonóma spoločnosti Berenberg Holgera Schmiedinga pravdepodobne podpísala aj na prepade podnikateľského sentimentu. Schmieding si však taktiež myslí, že aktuálna politická neistota či obavy z nepremyslených vládnych plánov nie sú príčiny, pre ktoré by mala byť nemecká ekonomika brzdená dlhodobo.
Ambiciózne ekologické plány nemeckej vlády by však mohli mať vplyv na politickú situáciu v krajine. Obyvatelia si totiž začali uvedomovať aj odvrátenú stránku presunu na zelenšiu budúcnosť krajiny v podobe rastúcich nákladov na transformáciu. V poslednom období tak na popularite získava extrémne pravicovo orientovaná strana Alternatíva pre Nemecko. Tá v júni tohto roku dokonca po prvýkrát ovládla voľby do okresného zastupiteľstva.
