oPeniazoch.sk, Natixis Foto: TASR/AP
Hlavný ekonóm banky Natixis Patrick Artus si v jednej zo svojich posledných analýz kladie jednoduchú otázku. Ak Veľká Británia skutočne odíde z Európskej únie, ktoré krajiny by čelili najväčšiemu pokušeniu urobiť to isté?
Podľa ekonóma je jasné, že EÚ by dobrovoľne neopustila žiadna krajina, ktorá je členom eurozóny. Príčinou sú vysoké vonkajšie dlhy a aktíva, ktoré tieto krajiny počas času nahromadili a ktoré sú denominované hlavne v eurách. Ak by odišli z Európskej únie, prešli by na vlastnú menu. V prípade krajín s vysokými vonkajšími dlhmi denominovanými v eurách by došlo k znižovaniu hodnoty menového kurzu, čo by ale krajinu doviedlo k defaultu. V prípade krajín s vysokými zahraničnými aktívami denominovanými v eurách by odchodom došlo k posilneniu menového kurzu, čo by zasa dramaticky znížilo hodnotu aktív držaných v zahraničí.
Odchod z EÚ je podľa Artusa nepravdepodobný aj pre krajiny, ktoré sú čistými príjemcami transferov z rozpočtu EÚ. Nasledujúca tabuľka sumarizuje výšku čistých príspevkov jednotlivých krajín, a to v absolútnej hodnote a v pomere k jej nominálnej produktu (dáta sú z roku 2014). V absolútnej hodnote najviac prispieva Nemecko, relatívne k HDP je to Holandsko. Z rozpočtu najviac získava Bulharsko, ČR, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Grécko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko. "V prípade týchto krajín je veľmi nepravdepodobné, že by z EÚ odišli," tvrdí Artus.
Po vylúčení krajín, pre ktoré by bol odchod z EÚ nevýhodný kvôli vysokým transferom a kvôli vysokým vonkajším záväzkom či aktívam denominovaným v eurách, teda zostáva iba Dánsko a Švédsko. Tieto krajiny teraz dosahujú pomerne vysoký ekonomický rast, čo môže ich motiváciu k odchodu z EÚ znižovať. "Na druhej strane relatívne vysoké tempo rastu teraz dosahuje aj Veľká Británia a úvahám o odchode z EÚ to v tejto krajine nijak nebráni," uzatvára Artus.
