oPeniazoch.sk, vg Foto: SITA
Čoraz menšia časť zisku vytvoreného firmami sa dostáva ku zamestnancom, tak znie hlavný odkaz globálnej správy Medzinárodnej organizácie práce, ktorá poukazuje, že v západných krajinách úroveň miezd prakticky stagnuje.
Generálni riaditelia firiem už nemusia cestovať kvôli platom. Aj keď pomaly, ale predsa sa aj tie rozvojové postupne približujú západnej mzdovej úrovni. Uvádza to najnovšia mzdová štúdia zverejnená Medzinárodnou organizáciou práce (ILO).
Organizácia so sídlom v Ženeve tvrdí, že zatiaľ čo vo vyspelých krajinách od krízy v roku 2009, vzrástla priemerná mzda len o 0,4 percenta, zatiaľ čo produktivita o 5,3 percenta. V niektorých krajinách dokonca platy klesli. Kým v roku 2012 bol v rozvinutých regiónoch nárast 0,1 percenta a v minulom roku 0,2 percenta, chudobnejšie krajiny registrovali medziročný rast vo výške zhruba 6,7 a 5,9 percenta. Najväčší rozmach nastal v rozvíjajúcich sa ekonomikách G20. V Ázii rástli mzdy o 6 %, vo východnej Európe a strednej Ázii o 5,8 percenta. Avšak v ekonomických ťažkostiach zmietajúce sa krajiny Latinskej Ameriky a v Karibskej oblasti rástli mzdy len o 0,8 percenta.
Spomalenie rastu miezd je charakteristické pre celý svet. Pred krízou sa meria rastu pohybovala na úrovni troch percent, dnes sú to len 2 percentá. Sandra Polaski z ILO upozorňuje, že ukončením najťažšieho obdobia krízy spoločnosti, ktoré nezvyšujú platy, ale v posledných rokoch rástla ich produktivita, dokážu opäť generovať zisk. Prakticky len sedia na zarobených peniazoch a to nie je len na úkor zamestnancov. Prispieva to totiž k stagnácii spotreby domácností, čím sa zvyšuje riziko deflácie v týchto oblastiach, napríklad aj v eurozóne.
To samozrejme neznamená, že chudobnejšie krajiny majú na ružiach ustlané. Podľa dokumentu vo vyspelých ekonomikách dosahujú v priemere mzdy trojnásobok tých v rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách. Mzdy predstavujú hlavnú časť príjmov domácností. Tvoria 70-80 percent, najmä pre domácnosti so strednými príjmami. V rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách, kde prevládajú samostatne zárobkovo činné osoby pred zamestnancami, prispievajú mzdy menšou mierou k príjmom domácností. Tento pomer je v Mexiku, Rusku, Argentíne, zhruba 50 až 60 percent v Peru 40, a 30 percent vo Vietname.
V niektorých krajinách, ako je Brazília, Argentína a Rusko vďaka rastu miezd a zamestnanosti klesla nerovnosť.
