oPeniazoch.sk, iHNed Foto:SITA
Prezidenta ECB Maria Draghiho ostro kritizujú predovšetkým v Nemecku, ECB sa pod jeho vedením má stať úložiskom finančného odpadu. Šéf ECB ale uisťuje, že od komerčných ústavov budú odkupovať len "vysoko kvalitné" papiere.
Európska centrálna banka bude od komerčných ústavov eurozóny skupovať balíky rizikových pôžičiek a cenné zaistené papiere. Rozhodla o tom na svojom štvrtkovom zasadnutí v bývalom kráľovskom paláci v talianskej Neapole. Chce tak rozhýbať úverovanie a tým uľahčiť financovanie firiem, v prvom rade tých menších. A tiež sa vyhnúť deflácii, ktorá toľko potrápila Japonsko. Ako je známe, ročná inflácia ECB by sa mala pohybovať tesne pod dvojpercentnou hranicou. V eurozóne teraz dosahuje len 0,3 percenta.
Strážkyňa eura určila limity pre jednotlivé nákupy, v ktorých sa ale zohľadňuje situácia v Grécku a na Cypre. A práve to, že chce nakupovať aj ich papiere nevalnej kvality, vyvoláva v niektorých krajinách eurozóny veľkú nevôľu. Na adresu Maria Draghiho sa znáša ostrá kritika hlavne v Nemecku, ale aj v Holandsku a vo Fínsku. "ECB je očividne ochotná nakupovať finančný šrot. V prípade straty sa tým zvyšuje tlak na daňových poplatníkov," varuje Hans-Werner Sinn, prezident mníchovského Ústavu pre hospodársky výskum (IFO). Okrem toho, ECB podľa neho odkupmi prekračuje svoj mandát. Nejde totiž o opatrenie menové, ale jednoznačne fiškálne. "Draghi sa tak snaží podporiť finančný systém v krajinách, ktoré sú na okraji bankrotu," kritizuje ďalej Sinn. Spolková vláda v Berlíne vyzýva, aby krokom ECB čelila. Prípadné straty banky totiž ponesie predovšetkým Nemecko, najväčší akcionár.
Mario Draghi uisťuje, že ECB bude od komerčných ústavov odkupovať len "vysoko kvalitné" papiere. Ale tomu verí málokto. Experti tvrdia, že sa bude snažiť pomocou odkupov očistiť bilancie juhoeurópskych bánk.
Je tu ale ešte jedno nebezpečenstvo. Aj relatívne neveľké straty plynúce z odkupovaných papierov by mohli oslabiť, či dokonca vyčerpať vlastný kapitál ECB, ktorý je nízky. "Dieru by potom štáty eurozóny museli zaplátať buď z peňazí daňových poplatníkov, alebo by došlo na tlačenie peňazí," mieni Gunnar Beck, londýnsky expert na európske právo. Kým USA a Veľká Británia zvažujú, kedy úrokové sadzby zdvihnú, v eurozóne začiatkom tohtoročného septembra ďalej klesli. Draghi sa ale nevzdáva. "Sme pripravení nasadiť ďalšie nekonvenčné nástroje," vyhlasuje Draghi. Išlo by o kvantitatívne uvoľňovanie, teda odkupy dlhopisov spojené s tlačením peňazí. Tak je to teraz v USA a Británii.
Mario Draghi bol doteraz vnímaný predovšetkým ako záchranca spoločnej meny, ktorý upokojil kapitálové trhy. Podľa nemeckého denníka Handelsblatt ešte pred časom mohol spoľahnúť na podporu vlád jednotlivých krajín eurozóny, ale tá teraz povážlivo slabne.
