Prečo sa robí
 |
Nespravodlivé dôchodky | |
|
Demografický problém |
Cieľom dôchodkovej reformy, ktorá sa začala 1. januára 2004, sú vyššie a spravodlivejšie dôchodky, o ktorých budú môcť občania sami rozhodovať. Nový dôchodkový systém je pre štát finančne udržateľnejší, vďaka viacerým zdrojom financovania aj bezpečnejší a očakávame tiež jeho pozitívne prínosy pre slovenskú ekonomiku.
Dôchodkový systém, ktorý na Slovensku fungoval do 31. decembra 2003, bol nespravodlivý a z dlhodobého hľadiska pre štát neudržateľný. Všetci ľudia dostávali približne rovnaké dôchodky bez ohľadu na to, koľko zarábali a aké odvody platili do Sociálnej poisťovne. Navyše, peniaze v Sociálnej poisťovni na výplatu dôchodku začínajú, najmä pre nepriaznivý demografický vývoj, chýbať.
Nespravodlivé dôchodky
Starý dôchodkový systém, platný do konca roka 2003, bol nespravodlivý a nemotivujúci, pretože:
| • | Občania dostávali približne rovnaké dôchodky bez ohľadu na to, koľko zarábali a aké odvody platili do Sociálnej poisťovne. Inak povedané, tí, čo zarábali nadpriemerne, prispievali na dôchodky tým, čo zarábali podpriemerne, a preto sa občania platbe odvodov vyhýbali. |
| • | Pri výpočte dôchodku brala Sociálna poisťovňa do úvahy len 5 zárobkovo najlepších rokov z posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku, počas ktorých mohol mať občan nižší príjem ako v mladšom veku. |
| • | Existovala maximálna výška dôchodku, takže nikto nemohol mať vyšší dôchodok ako zákonom stanovené maximum (do 31. 12. 2003 to bolo 9 219 Sk) |
| • | O každoročnom zvyšovaní dôchodkov (tzv. valorizácii) rozhodovali politici v parlamente, takže zvyšovanie dôchodkov bolo zvyčajne predmetom politickej diskusie. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||
Príklad: Keď v starom systéme odišiel do dôchodku občan, ktorý spolu so svojím zamestnávateľom platil z platu 23 000 Sk odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 6 440 Sk mesačne, a občan, ktorý z platu 9 000 Sk odvádzal spolu so zamestnávateľom odvody vo výške 2 520 Sk mesačne, rozdiel v ich dôchodku bol 289 Sk.
Demografický problém
Starnutie obyvateľstva je jedným z hlavných dôvodov, prečo Slovensko, tak ako iné európske krajiny, pristupuje k zmene dôchodkového systému.
Tradičný dôchodkový systém, reprezentovaný Sociálnou poisťovňou, funguje na priebežnom princípe alebo – obrazne povedané – na nepísanej zmluve medzi mladými a starými. To znamená, že súčasní pracujúci povinne platia odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré sa hneď vyplatia súčasným dôchodcom. Dnešní pracujúci veria, že keď oni budú v dôchodku, ich pracujúce deti im budú financovať ich starobné dôchodky. Sociálna poisťovňa však môže vyplatiť na dôchodkoch len toľko, koľko vyberie.
Keďže sa rodí čoraz menej detí a ľudia žijú dlhšie, čoraz menej pracujúcich pracuje na čoraz viac dôchodcov. Ak by v dôchodkovom systéme nedošlo k žiadne zmene, v roku 2040 by 100 pracujúcich financovalo dôchodky 136 dôchodcom, kým dnes pripadá na 100 pracujúcich 72 dôchodcov.
Štát by bez reformy nebol schopný uniesť toto bremeno a musel by buď výrazne znížiť dôchodky, zvýšiť odvody súčasných pracujúcich, alebo oboje naraz.
Očakávaná dĺžka života Slovákov pri narodení je v súčasnosti 77,6 roka pre ženy a 69,5 roka pre mužov. Tento vek sa bude postupne predlžovať. O 50 rokov budú (naše deti) žiť priemerne o vyše 2 roky dlhšie.
Použité materiály Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR