Privátne bankovníctvo je veľmi špecifická služba, ktorú banky ponúkajú. Je to vlastne dlhodobé spravovanie portfólia klienta ako fyzickej osoby. Špecifikum tejto služby je aj individuálny prístup ku každému klientovi, klient prichádza do styku spravidla stále s tým istým pracovníkom a v kultúrnych podmienkach.
Na druhej strane však klient musí mať určitú minimálnu hranicu peňažných prostriedkov alebo iných aktív, prelomová hranica sa pohybuje okolo milióna korún. Banka spravidla ponúka klientovi veľmi široké spektrum produktov, do ktorých môže v rámci privátneho bankovníctva investovať.
Pohybujú sa od termínovaných vkladov vo svojej banke, v cudzích bankách i zahraničných, cez investovanie do dlhopisov a akcií na európskych i amerických trhoch (niekedy i japonských a iných „exotických“ trhoch) až po investovanie pomocou svojich dcérskych alebo materských spoločností. Pri výbere z takéhoto obrovského množstva produktov sa najviac prejaví výhoda privátneho bankovníctva, individuálny prístup. Klientovi sa venuje pracovník banky, ktorý má prehľad v týchto otázkach, a poradí klientovi, do čoho investovať vzhľadom na riziko a možný výnos.
Banky zatiaľ neposkytujú dostatok informácií o privátnom bankovníctve pre potenciálnych klientov. Informácie o šírke možností investovania nie je problém získať, avšak väčšina bánk sa obmedzí iba na vyjadrenie, že dokážu prakticky čokoľvek, čo v konečnom dôsledku je aj pravda. Vzhľadom na fakt, že táto služba je regulovaná oveľa menej ako napríklad otvorené podielové fondy, získať informácie o minulých výnosnostiach jednotlivých stratégií je dosť ťažké. Banky túto informačnú bariéru vcelku rozumne vysvetľujú dosť značným prispôsobovaním sa každému klientovi a diskrétnosťou, ktorú k nemu zachovávajú.
Z právnického hľadiska je investovanie finančných prostriedkov spravidla formou mandátnej zmluvy a konkrétny predaj a kúpa cenných papierov a iných produktov je zväčša na meno a na účet klienta. Svoje prostriedky teda klient banke nepožičiava (okrem vkladov do bánk), ale banka ich pre neho iba spravuje.
Existujú dve základné možnosti, ako môže banka spravovať klientovo portfólio. Prvá je, že klient robí všetky rozhodnutia a banka pôsobí vlastne ako agent na burze. Výhodou je, že klient sa rozhoduje sám za seba, má zhodnotenie svojich finančných prostriedkov iba vo svojich rukách. Na druhej strane sa však o ne musí starať, banka za neho nemôže robiť žiadne rozhodnutia.
Druhá možnosť je, že klient si vyberie určitú stratégiu ako kombináciu medzi rizikom a možným výnosom. Potom poverí banku samostatne obchodovať v rámci tejto stratégie. Tento vzťah je vlastne založený na dôvere klienta banke, ktorý jej verí, že bude obchodovať s jeho aktívami najlepšie, ako vie. Výhodou tejto možnosti je, že klient sa už o svoje peňažné prostriedky nemusí starať. Nevýhodou môže byť psychologický efekt straty kontroly nad svojimi peniazmi.
Pri druhej možnosti sa mierne odlišujú prístupy jednotlivých bánk. Niektoré ponúkajú výber iba z určitého počtu už preddefinovaných stratégií, iné umožňujú klientovi vyrobiť si stratégiu podľa svojich chutí. Pri riadení sa pomocou klientom definovanej vlastnej stratégie môžu vyjsť na povrch problémy jej zlého, nedostatočného alebo dvojzmyselného definovania. Tomu sa dá predísť určitým zmiešaním už existujúcich stratégií, avšak klient pritom stráca možnosť úplne slobodného výberu, čo však nie je príliš viditeľné, ak pôvodné stratégie boli definované dostatočne široko.
Na Slovensku ponúkajú služby privátneho bankovníctva prakticky všetky banky okrem tých, ktoré sú špecializované iba na právnické osoby. Banky uvedené v tabuľke ponúkajú túto službu úplne zjavne, majú špecializované oddelenie a pracovníkov na túto službu vyškolených. Ostatné banky ponúkajú služby podobné privátnemu bankovníctvu menej zjavne. Klientovi, ktorý chce prostredníctvom ich inštitúcie investovať väčšiu sumu peňazí, venujú tiež väčšiu pozornosť ako bežnému klientovi.
Vzhľadom na spomínanú informačnú bariéru je porovnanie privátneho bankovníctva v slovenských bankách dosť ťažké. Banky majú zväčša štandardne široké možnosti investovania na zahraničných trhoch prostredníctvom zmlúv s partnerskými bankami. Ďalšie rozdiely sú v existencii a využívaní dcérskych a materských spoločností a možnosti prispôsobiť si investičné stratégie svojim potrebám. Hlavný rozdiel je v dôvere klienta tej-ktorej banke, lebo meno a goodwill banky je vlastne jediný garant tejto služby. Vzhľadom na deklarovanú vysokú úroveň privátneho bankovníctva vo všetkých bankách, ktoré ho aktívne ponúkajú, je hlavný dôvod výberu danej banky subjektívny faktor – dôvera.
Článok poskytol časopis Investor. Bližšie informácie o časopise nájdete tu
Časopis Investor môžete získať aj prostredníctvom tejto on-line objednávky, prípadne na adrese investor@nextra.sk