(zľava) Venezuelský prezident Hugo Chávez sedí s kubánskym prezidentom Fidelom Castrom a bolívijským prezidentom Evom Moralesom na námestí v Havane.
 (zľava) Venezuelský prezident Hugo Chávez sedí s kubánskym prezidentom Fidelom Castrom a bolívijským prezidentom Evom Moralesom na námestí v Havane. Ktovie, či je s posledným miestom Venezuely v rebríčku konkurencieschopnosti tiež taký spokojný. |
BRATISLAVA – Slovenská ekonomika je na 39. mieste svetového rebríčka konkurencieschopnosti. Oproti minulému roku sa posunula o jedno miesto nahor. Od minulého roka sa zväčšil rozdiel medzi Slovenskom a Českom (31. priečka), na druhej strane sa Slovensku podarilo predstihnúť Maďarsko (41. priečka). Poľsko za ostatnými krajinami V4 zaostáva. Medzi novými členmi Európskej únie z východu hrá jednoznačne prím Estónsko (20. priečka),
Celosvetový index konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2006 (World Competitiveness Yearbook – WCY) porovnáva konkurenčnú schopnosť 53 krajín a ôsmich silných regiónov sveta vrátane Slovenska. Vypracoval ho švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development) v spolupráci s bratislavskou Nadáciou F. A. Hayeka a šesťdesiatimi ďalšími organizáciami z celého sveta. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.
Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je zrejmý na príklade Rakúska, ktoré je podľa rebríčka WCY 13. najlepšou ekonomikou. Naopak, pomerne zle si počína Taliansko, umiestnilo sa až na 56. mieste.
Pozíciu svetových lídrov v konkurencieschopnosti rovnako ako vlani potvrdili Spojené štáty, Hongkong, …
Komentáre k článku