oPeniazoch.sk
TASR
Poskytovanie sociálnych dávok má prejsť digitalizáciou. O dávky sociálneho poistenia si budú môcť ľudia požiadať elektronicky, naďalej však zostane zachovaná aj papierová forma. Ide najmä o dávky nemocenského, dôchodkového a garančného poistenia či úrazové dávky. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania.
„Zároveň sa má zabezpečiť aj efektívna výmena údajov medzi jednotlivými subjektmi ako lekár, zamestnávateľ a Sociálna poisťovňa, aby sa údaje, ktorými už Sociálna poisťovňa disponuje, alebo ktoré získa od príslušných inštitúcií na základe novej integrácie medzi Sociálnou poisťovňou a týmito inštitúciami, už nevyžadovali od poistenca,“ uviedlo v dôvodovej správe Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Tehotenské a materské dávky sa majú stať proaktívnymi, čo znamená, že budú spracovávané a poskytované elektronicky bez podania žiadosti poistencom. Sociálna poisťovňa by ich mohla poskytovať automaticky na základe údajov od lekárov, ako je napríklad očakávaný dátum pôrodu, alebo zamestnávateľa, ako je číslo účtu poistenca. Tento prístup by podľa rezortu zabezpečil rýchlejšie a jednoduchšie získanie dávok.
Digitalizácia by mala odbremeniť aj lekárov, ktorí v súčasnosti potvrdzujú, respektíve zaznamenávajú údaje na listinných žiadostiach. Prechod od papierovej podoby do elektronickej umožní automatický prenos informácií do ďalších systémov a zjednoduší aj urýchli administratívnu prácu lekárov. Novela navrhuje tiež realizovať jednorazový zber údajov o spôsobe výplaty mzdy zamestnanca s cieľom zistenia miesta výplaty dávok.
MPSVR zdôraznilo, že od 1. júna 2022 funguje plne digitalizovaný proces len pri potvrdzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) od jej vzniku až po ukončenie. Tento proces plne nahradil listinné žiadosti o nemocenské dávky a úrazový príplatok. Ostatné žiadosti o dávky sociálneho poistenia však nie sú plne elektronizované.
Poistenci môžu v súčasnosti požiadať o tehotenskú dávku okrem papierového tlačiva aj elektronicky prostredníctvom vyplnenia formulára cez portál slovensko.sk. Pri ostatných dávkach musia zaslať naskenovanú, lekárom potvrdenú žiadosť prostredníctvom všeobecného formulára cez daný portál, avšak v týchto prípadoch nejde o elektronické podanie v pravom zmysle slova. Rezort vysvetlil, že napríklad v procese nemocenských dávok je vo väčšine žiadostí rozhodujúci aj vstup lekára, v súčasnosti tak elektronizácia nie je možná v pravom zmysle.
Zo ŠFRB bude možné podporiť aj výstavbu či modernizáciu internátov
Zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) bude možné podporiť aj výstavbu či kúpu internátu, jeho zateplenie alebo modernizáciu. O podporu zo ŠFRB na rozšírenie ubytovacích kapacít pre žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl bude môcť požiadať samosprávny kraj alebo verejná vysoká škola. Vyplýva to z návrhu novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. „Navrhovaným zákonom sa rozširujú účely, na ktoré je možné poskytnúť podporu zo ŠFRB na obstaranie a obnovu internátu pre žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. Cieľom návrhu zákona je potreba reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami ŠFRB ako poskytovateľa podpory,“ uviedlo v predkladanom materiáli Ministerstvo dopravy SR, pod ktoré ŠFRB spadá.
Výhodný úver zo ŠFRB môže dostať samosprávny kraj alebo verejná vysoká škola na rozšírenie a skvalitnenie ubytovacích kapacít pre študentov. Pri kúpe internátu bude možné poskytnúť podporu len vtedy, ak pôjde o novostavbu. „To znamená, že od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia alebo kolaudačného osvedčenia internátu neuplynuli viac ako tri roky,“ spresnil rezort dopravy. ŠFRB bude môcť poskytnúť prostriedky aj na obstaranie technickej vybavenosti či na kúpu pozemku k výstavbe internátu.V novele sa takisto navrhuje zvýšiť limit výdavkov ŠFRB z 5 % na 7 %. Dôvodom je zvýšený záujem o podporu z fondu, zvýšenie počtu zamestnancov i zavedenie transakčnej dane či zmeny pri dani z pridanej hodnoty od januára 2025.Zákon bude účinný od 1. januára 2026.
Pracovný čas vrtuľníkovej záchranky sa bude počítať podľa počtu zásahov
Pracovný čas členov posádky vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (HEMS) sa bude počítať vo vzťahu k počtu zásahov a nie k počtu letov. Novelu zákona o organizácii pracovného času v doprave, zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní schválili v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR.
„Vrtuľníková záchranná zdravotná služba patrí medzi najnáročnejšie operácie z hľadiska bezpečnosti, pretože ‚misia‘ často pozostáva z letu na vopred neskontrolované miesto, za akýchkoľvek poveternostných podmienok a pod časovým tlakom na záchranu ľudí. Vzhľadom na uvedenú špecifickosť vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby je potrebné bližšie samostatne upraviť pracovný čas príslušnej kategórie členov leteckého personálu, konkrétne členov letovej posádky a členov technickej posádky vrtuľníkov používaných v obchodnej leteckej doprave na prevádzku vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby zamestnávateľom so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky (tzv. prevádzka HEMS),“ špecifikuje predložený materiál.
V novele sa upravuje celkový pracovný čas vrátane času pracovnej pohotovosti na pracovisku a možnosť zvýšenia celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti alebo času pracovnej pohotovosti len na základe dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom.Novelou sa zároveň transponuje delegovaná smernica Európskej únie z marca 2024, ktorou sa mení európska smernica a právne predpisy v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú činností cestnej dopravy. Ustanovujú sa tiež nové oprávnenia inšpektorov práce pri vykonávaní cestných kontrol dodržiavania právnych predpisov z oblasti organizácie pracovného času v cestnej doprave.
Pokuty za nedodržiavanie zákona o vnútrozemskej plavbe sa zvýšia
Pokuty za nedodržiavanie zákona o vnútrozemskej plavbe by sa mali zvýšiť v priemere o dvojnásobok. Za opakované priestupky sa môžu sankcie vyšplhať od 2000 až do 50.000 eur. Prísnejšie sankcie budú aj za preťažovanie plavidiel. Vyplýva to z návrhu novely zákona o vnútrozemskej plavbe, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.Novelu predložilo Ministerstvo dopravy (MD) SR na základe úlohy z programového vyhlásenia vlády, podľa ktorej má vláda zabezpečiť zlepšenie legislatívy v oblasti vnútrozemskej plavby s prihliadnutím na poznatky z aplikačnej praxe a zo zmien vzniknutých revidovaním Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách.
Jednou z úprav v legislatíve je zmena výšky sankcií a poplatkov. „Návrhom zákona sa na základe aplikačnej praxe precizuje úprava štátneho odborného dozoru vykonávaného Dopravným úradom nad plavidlami, vodnými cestami a prístavmi tak, aby bola dôslednejšie zabezpečená bezpečná plavebná prevádzka pre jej všetkých účastníkov. S tým súvisí aj zvýšenie pokút za priestupky a správne delikty tak, aby mali represívny účinok a zároveň aj preventívny účinok,“ vysvetlil rezort dopravy v predkladacej správe.
Upravuje sa aj oblasť predkladania žiadostí na vydanie súhlasu s usporiadaním verejného podujatia či na vydanie plavebného opatrenia Dopravným úradom, ktorý má podľa rezortu dopravy v súčasnosti veľmi krátky čas na jeho vydanie. To môže mať za následok, že vodca plavidla sa neskoro oboznámi so situáciou na vodnej ceste, čo môže zapríčiniť nebezpečné plavebné situácie alebo prestoje plavidla na vyčkávacích miestach a mať tak ekonomické následky pre dopravcu. Upravuje sa aj lehota platnosti povolenia státia plávajúceho zariadenia najviac na desať rokov.Novela upravuje aj ustanovenia týkajúce sa registra plavidiel, mení sa tiež rozsah hodín teoretickej a praktickej časti kvalifikačného kurzu a upravuje sa kvalifikačná požiadavka na školiteľa kurzu.
Horná hranica miestneho poplatku za rozvoj miest a obcí sa zvýši
Horná hranica sadzby miestneho poplatku za rozvoj sa zvýši na základe vývoja cien stavebných prác, materiálov a pozemkov za roky 2018 až 2023. Ďalšia zmena sa týka rozšírenia možností výnosu z poplatku na rozvoj na okruh ďalších oprávnených výdavkov. Vyplýva to z poslaneckého návrhu novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
„Zvyšuje sa horná hranica sadzby miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu inflácie, a tým súvisiaceho masívneho nárastu cien stavebných materiálov a stavebných prác. Zavádza sa možnosť pre obce vyhodnocovať pozitívny vplyv investície na rozvoj komunity formou zvýhodneného miestneho poplatku za rozvoj, napríklad pre malometrážne nájomné byty, pri ktorých je žiaduce zvýhodniť takúto investíciu pred inými, pre obyvateľov obce menej výhodnými investíciami,“ uviedli koaliční poslanci ako predkladatelia návrhu.
Výnos z poplatku za rozvoj sa rozšíri aj na úhradu výdavkov súvisiacich s pozemkovými úpravami, podporou verejnej dopravy, nadobudnutím nehnuteľnosti a so zhotovením stavby a jej údržby vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku či odstránenie stavby, ak ide o školu, detské ihrisko, športovisko, zdravotnícke zariadenie, kultúrnu pamiatku, verejný park či nehnuteľnosť, ktorá slúži na sociálne bývanie, prípadne poskytovanie náboženských či kultúrnych služieb. Týkať sa to bude aj úhrady výdavkov spojených s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie a zariadení, ktoré budú slúžiť na starostlivosť o bezpečnosť, poriadok a údržbu obce a jej majetku.
Miestny poplatok za rozvoj patrí podľa predkladateľov medzi príjmové časti rozpočtu samospráv, pričom každoročne sa jeho suma zvyšuje. Na základe údajov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) jeho výška od roku 2017 rastie. „Kým v prvom roku obce takto získali vyše 2,6 milióna eur, v roku 2022 všetky obce na Slovensku cez miestny poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 miliónov eur,“ spresnili.Najvyššie výnosy z poplatku za rozvoj dosiahla v roku 2022 obec Miloslavov, a to vo výške 4,73 milióna eur. Druhý najvyšší príjem malo mesto Malacky na úrovni vyše troch miliónov eur.
Viac ako tretinu výnosu využili obce na investície do miestnych komunikácií, verejného osvetlenia či technickej infraštruktúry. Takmer tretina výnosu bola investovaná do športových, kultúrnych a sociálnych zariadení. Vyše 20 % výnosu použili obce do verejných parkov a zelene, na zdravotníctvo či sociálne bývanie.Kým miestny poplatok za rozvoj vyberalo v roku 2018 celkovo 11 miest, 67 obcí a 12 mestských častí Bratislavy v hodnote 13 miliónov eur, rokmi sa ich počet zvýšil. V roku 2023 to už bolo 34 miest, 280 obcí, 16 mestských častí Bratislavy a 12 mestských častí Košíc, ktoré vybrali prostredníctvom poplatku 21 miliónov eur.
