Európska únia v roku 2006, dva roky po pristúpení desiatich nových krajín, funguje na prvý pohľad normálne. „Veľký tresk“, ako sa vravelo veľkému rozšíreniu, ju ani neochromil, ani nerozložil. Ak prežíva akúsi pasivitu, spôsobili ju skôr negatívne referendá o euroústave v Holandsku a vo Francúzsku než príchod nováčikov. Napriek tomu je úplne zrejmé, že EÚ má problém v novom počte nájsť sama seba a byť v tomto rozmere akcieschopná. Môžu za to staré i nové členské štáty.
Tie prvé preto, že veľakrát odmietajú zobrať novú realitu na vedomie, akoby k rozšíreniu došlo iba tak, mimovoľne, bez ich pričinenia. Druhé zasa preto, že nechápu európsky rozmer počínania, chýba im zakorenený zmysel pre celok a majú sklon p…
Komentáre k článku