Ceny ropy patria k najsledovanejším indikátorom svetovej ekonomiky. Ekonomická história nám už dala niekoľko trpkých lekcií o vplyve ropných šokov na rast spotrebiteľských cien a spomalenie ekonomického rastu. Aká je však budúcnosť obchodu s ropou? Bude jej dosť a aké asi budú jej ceny? Na tieto otázky sa pokúša zodpovedať aj nedávna štúdia Medzinárodného menového fondu o vývoji trhu s ropou, ktorú si priblížime v tomto článku.
Ako sa vyvíjali ceny ropy
Hoci ropné šoky už nie sú to, čo bývali, ropa stále zostáva významnou komoditou svetového obchodu. V súčasnosti sa ropa na celkovom obrate svetového obchodu podieľa ôsmimi percentami. Ide o jeden z najvyšších podielov pre jednotlivú komoditu, aj keď je podstatne nižší ako v 70. a 80. rokoch, a to v dôsledku relatívneho poklesu cien. Súčasné ceny ropy sa síce označujú za najvyššie v histórii, ale to platí len v nominálnom vyjadrení. Ako vidieť na Grafe 1, na začiatku druhého ropného šoku, keď vypukla vojna medzi dvoma ropnými gigantmi Iránom a Irakom, cena ropy (v stálych cenách roka 2003) dosiahla takmer 100 dolárov za barel. Súčasné ceny tejto komodity sú zhruba polovičné. Zaujímavé je, že za posledných 30 rokov sa nedal vypozorovať vo vývoji cien ropy žiaden stabilný trend. Trendová čiara (vyjadrená v stálych cenách) sa len mierne dvíha nahor. Ceny v jednotlivých obdobiach sa však veľmi líšili. Po opadnutí druhého ropného šoku v polovici 80. rokov sa ceny ropy stabilizovali a jedinú, a pritom krátku výnimku tvoril prudký nárast cien počas prvej americkej invázie do Iraku v rokoch 1990 – 1991.
Súčasný cenový vývoj je charakterizovaný predovšetkým vysokou volatilitou. Je za ňou niekoľko príčin, pre ktoré sa pri vysvetlení volatility musíme vrátiť 10 rokov dozadu. Vtedy bola situácia na trhu s ropu charakteristická vysokou ponukou, v dôsledku nadmerných ťažobných kapacít a zásob na jednej strane a relatívne nízkym dopytom na druhej strane. Vysoká ponuka a nízky dopyt sa zákonite prejavili v klesajúcich cenách, ktoré dosiahli svoje dno koncom minulého desaťročia. Nízke ceny mali však závažné dôsledky pre investície do ropného priemyslu. Prieskum a otváranie nových ložísk sú neobyčajne nákladné a pri nízkych cenách sa neoplatia. Nízke ceny ropy v 90. rokoch sa tak paradoxne stali príčinou cenového boomu v súčasnosti.
Dopyt po rope v posledných rokoch silne vzrástol, a to najmä po tom, ako sa na trhu objavili noví hráči, najmä India a Čína. V týchto krajinách žije 38 percent celkovej svetovej populácie a ich ekonomiky rastú rekordným tempom už niekoľko desaťročí. S postupným narastaním životnej úrovne sa zákonite musel objaviť moment, keď ich obyvatelia začali kupovať automobily a odoberať zvýšené množstvo elektrickej energie (mnoho elektrární v Indii a Číne využíva ako palivo ropu a zemný plyn). Nárast dopytu po rope zastihol jej producentov nepripravených. Hoci sa teraz prieskum a otváranie nových ložísk oplatí, nedá sa vykonať cez noc. Preto reagovali najviac racionálnym spôsobom – zvýšili ceny.
Vysoká volatilita
Na ekonomický rozvoj má významný vplyv nielen absolútna výška cien ropy, ale aj ich volatilita. Pripomeňme si, že náhly vzrast cien benzínu a nafty môže poriadne zamávať rodinným rozpočtom, a to nielen priamo, ale aj nepriamo. Veď ceny palív sa premietajú prakticky do všetkých oblastí života. Nárast cien palív si do cien svojich služieb zaráta mestský dopravný podnik práve tak ako pestovateľ zemiakov. Ani výdavky štátu nezostanú bez zmeny, pretože benzín a naftu spotrebúvajú školy, nemocnice či polícia. Štátny rozpočet sa schvaľuje raz do roka a reakcia verejného sektora na cenový vývoj palív vôbec nemôže byť taká pružná ako v domácnostiach. Ak sa jednotlivec rozhodne, že do práce bude od zajtra jazdiť električkou a nie autom, pre sanitku záchrannej služby takáto flexibilita neplatí.
Ktoré štáty sú vysokou volatilitou cien ropy ovplyvnené najviac? Ak by ste tipovali, že vyspelé krajiny, ktoré spotrebúvajú najviac ropy, ste na omyle. Vyspelé štáty sa už poučili z minulých ropných šokov a naučili sa im čeliť. Vytvárajú si strategické zásoby tejto suroviny, a proti prudkému nárastu cien sa istia pomocou vysoko prešpekulovaných nástrojov finančného trhu, ako sú napríklad komoditné deriváty. Vysoké ceny ropy to síce nezníži, ale umožní to hladšiu adaptáciu na nové cenové hladiny. Omnoho viac sú postihnuté chudobné krajiny dovážajúce ropu, ktoré nemajú vybudované adaptačné mechanizmy. Typickou črtou takýchto krajín sú napríklad nízke devízové rezervy. Pri náhlom náraste cien ropy sa devízové rezervy môžu prudko stenčiť, čo má obyčajne fatálne následky pre výmenný kurz národnej meny. Typickými obeťami vysokej volatility cien ropy sú niektoré juhoamerické krajiny, celá Afrika a chudobnejšie ázijské štáty. Investori v týchto regiónoch preto musia sledovať vývoj cien ropy s veľkou pozornosťou.
Spotreba verzus úspory
Kto je v súčasnosti najväčším spotrebiteľom ropy? Neprekvapuje, že najviac (až 25 %) celosvetového dopytu pohltia USA, nasledované európskymi členmi OECD (19 %), Japonskom (7 %) a Čínou (8 %) (Graf 5). Faktom však je, že najrýchlejšie rastie spotreba tejto komodity v Indii a Číne. Tieto ekonomiky zhltli až 35 % nárastu celkovej svetovej spotreby v rokoch 1990 – 2003. Krajiny združené v ropnom karteli OPEC produkujú v súčasnosti 40 % celkovej svetovej produkcie ropy a vyvážajú 55 % celkového svetového exportu ropy (vyššia produkcia ako spotreba OPEC je daná tým, že iní producenti, napr. USA a Rusko, sú aj významnými spotrebiteľmi). V minulosti OPEC produkoval až polovicu svetovej produkcie a zdá sa, že sa k tejto úlohe svetového producenta opäť vráti. Zásoby ropy v iných štátoch sveta (Rusku, USA) sú v porovnaní so zásobami OPEC len tretinové. Okrem toho sú náklady na ťažbu ropy na Sibíri, Aljaške či v Severnom mori podstatne vyššie ako v arabských krajinách či vo Venezuele. Treba sa teda zmieriť s faktom, že krajiny OPEC zostanú hlavnými producentmi a aj exportérmi tejto suroviny.
Spotreba ropy rastie, jej ceny tiež. Nie však úmerne. Keď arabské krajiny počas prvého ropného šoku zastavili dodávky ropy do vyspelých krajín, mysleli si, že im Amerika, Európa a Japonsko padnú k nohám. Nestalo sa tak. Hoci sú vyspelé štáty stále najvýznamnejšími dovozcami ropy, ich relatívna závislosť od ropy dlhodobo klesá. Tento trend sa dá vyjadriť ukazovateľom ropnej náročnosti národného hospodárstva. Hovorí o tom, koľko kg ropy treba na vyprodukovanie jedného dolára HDP (Graf 2). Aby sa odstránili rozdiely vyplývajúce z rozličných cenových hladín v jednotlivých štátoch, HDP sa neprepočítava na nominálne doláre, ale na paritu kúpnej sily. Z Grafu 2 je celkom jasne vidieť, že ropná náročnosť národného hospodárstva za posledných 34 rokov výrazne klesla. V roku 1971 spotrebovala Amerika na výrobu jedného dolára HDP až 20 dekagramov ropy. Dnes je to polovica. Ešte výraznejšie klesala ropná náročnosť v tých krajinách, ktoré majú buď obmedzené, alebo dokonca žiaden vlastné zásoby ropy (India, Čína, Japonsko). Akým spôsobom klesá ropná náročnosť? Predovšetkým v dôsledku technologického pokroku. Dnešné autá majú napríklad omnoho menšiu spotrebu ako kedysi. Druhou cestou je celková reštrukturalizácia národného hospodárstva vo vyspelých krajinách smerom k vysoko sofistikovaným výrobám. Ak budete namiesto ocele a zemiakov produkovať softvér a finančné služby, energetická náročnosť hospodárstva významne klesne.
Ako bude rásť spotreba a ceny ropy?
Každého, prirodzene, zaujíma, ako sa ďalej bude vyvíjať spotreba a ceny ropy. To, prirodzene, závisí od produkcie a spotreby tejto komodity. Experti Svetovej banky sa vo svojej štúdii pokúsili o dlhodobý odhad, až do roku 2030. Prv, ako si priblížime výsledky prognózy, povedzme si najprv niečo o jej základných parametroch:
- Dopyt po rope bude, samozrejme, aj naďalej závisieť od ekonomického rastu. Priemerný rast sa pre prognózované obdobie rokov 2003 – 2030 predpokladá na 3,8 % ročne. Čím vyšší rast, tým väčší dopyt. Úmera však nie je stopercentná, ako sme si už uviedli, lebo ropná náročnosť jednotlivých ekonomík sa stále znižuje.
- Priemerná reálna cena ropy (v cenách roku 2003) sa na rok 2005 predpokladá na 45 dolárov za barel. V ďalších rokoch by malo dôjsť k poklesu cien ropy, a to najmä v dôsledku rozvoja nových ťažobných kapacít. Prognóza odha
