Richard Sulík je presvedčený, že návrh, ktorý pripravil, kompenzuje občanom negatívne dosahy ostatných reforiem, najmä školstva a zdravotníctva.Po daňovej reforme pripravil aj návrh zmeny sociálneho systému, ktorý má zásadne zjednodušiť finančný vzťah medzi občanom a štátom.
Richard Sulík je presvedčený, že návrh, ktorý pripravil, kompenzuje občanom negatívne dosahy ostatných reforiem, najmä školstva a zdravotníctva.
|
Po daňovej reforme pripravil aj návrh zmeny sociálneho systému, ktorý má zásadne zjednodušiť finančný vzťah medzi občanom a štátom. Tvrdí, že drvivej väčšine zamestnaných sa významne zvýšia príjmy, a tiež že vznikne ponuka nízko platených pracovných miest, ktoré štát zadotuje, aby boli pre občanov zaujímavé. Zhovárali sme sa s autorom návrhu RICHARDOM SULÍKOM, ktorý svoj nový projekt vidí ako pokračovanie daňovej reformy.
Prečo ste sa rozhodli pripraviť návrh nového sociálneho systému?
Je to len pokračovanie niečoho, čo sa začalo daňovou reformou. Ja to nazývam finančný vzťah medzi občanom a štátom. Tvrdím, že ľuďom aj ich zamestnávateľom je úplne jedno, či platia dane alebo odvody, im ide o to, koľko zaplatia. Preto treba dane, odvody a sociálne dávky riešiť ako jeden celok. Návrh, ktorý som pripravil, zároveň občanom kompenzuje negatívne dosahy ostatných reforiem, najmä školstva a zdravotníctva.
Pripravujete radikálnu odvodovú reformu v čase, keď sa spúšťajú reformy zdravotníctva či penzijného systému. Znamená to, že by sa malo zabudnúť na tieto reformy a začať odznova?
Nie, to v žiadnom prípade. Inštitút odvodového bonusu má nahradiť prvý, priebežný pilier dôchodkového zabezpečenia. Zostane pritom zachovaný princíp solidarity, kde ekonomicky aktívni budú prispievať penzistom, aby im zabezpečili istú životnú úroveň. Druhý pilier s tým nemá nič spoločné – nie je solidárny, pretože každý si v ňom sporí len sám na seba. Odvodový bonus si neodporuje ani s filozofiou reformy zdravotníctva. Tá sa zaoberá použitím peňazí, ktoré sú v systéme. Čoho sa odvodový bonus týka, to je spomenutý prvý dôchodkový pilier, nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti, rodičovské príspevky, prídavky na deti atď. Dokopy dnes poznáme 21 sociálnych a kvázisociálnych platieb. Tieto všetky by sa mali nahradiť jedinou – odvodovým bonusom, ktorý zabezpečí, že každý občan dostane aspoň životné minimum.
Prečo je také zlé, že máme tak veľa sociálnych platieb?
Problém je v tom, že štát sa snaží o maximálnu adresnosť, že sa každému jednému snaží ušiť sociálnu dávku na mieru. Ale to je zlé. Stojí nás to obrovské množstvo úradníkov. Administratívne náklady na manažment okolo týchto dávok nás stojí 1500 korún mesačne na jedného poberateľa. Ja tvrdím: Postarajme sa každému občanovi o životné minimum, aby nám nehladoval a aby mal základnú zdravotnú starostlivosť. Viac sa oňho nestarajme. Štát nech už neskúma, či je občan na dávku odkázaný preto, lebo je sociálny prípad, alebo že je lenivý, alebo že si nevie nájsť robotu. Každý dostane to životné minimum a kto si zarobí viac, bude mať jednoducho viac.
Čiže sociálna dávka mu zostane, aj keď sa zamestná.
Áno. Keď človek nemá naozaj žiadny vlastný príjem, tak štát mu vyplatí životné minimum znížené o odvod a daň. Daň sa totiž bude platiť hneď z prvej koruny príjmu. Na dnešné podmienky by to vychádzalo 4580 korún mínus daň mínus odvod, čiže 2794 korún čistého. Pri navrhovanom systéme odvodového bonusu bude štát dávku vyplácať ďalej, aj keď človek začne pracovať. Akurát mu ju bude jemne znižovať …
