Tri príčiny poklesu kúpnej sily

Pridajte názor  
Tri príčiny poklesu kúpnej sily
Zdroj: Natixis
Foto: getty images


16. 11. 2021 - Hlavný ekonóm francúzskej investičnej banky Natixis Patrick Artus upozorňuje na tri rozdielne problémy, ktoré stoja za poklesom kúpnej sily obyvateľstva. Každý z nich má svoje špecifické riešenie a príčiny.

Hoci si Patrick Artus všíma tento jav vo Francúzsku, nejde o niečo, čo by bolo obmedzené len na túto krajinu. Troma témami, ktoré sa spájajú v pokles kúpnej sily, sú podľa Artusa vo Francúzsku vývoj miezd v najnižšej príjmovej skupine, posun smerom k obnoviteľným energiám a s tým súvisiaci rast cien energií a v neposlednom rade rast cien bývania a nákladov s tým spojených. 

Ohľadom kúpnej sily u ľudí s nízkymi príjmami Artus píše, že priestor na zvýšenie ich miezd je obmedzený. Jednak preto, že vo Francúzsku rast miezd dlhodobo prevyšuje zvyšovanie produktivity, a tiež preto, že miera prerozdelenia príjmov leží v tejto krajine už teraz vysoko. V neposlednom rade je otázkou, čo by sa stalo s pracovnými miestami, keby cez uvedené prekážky predsa len došlo k zvýšeniu miezd u ľudí s najnižšími príjmami. Ich pracovné miesta totiž obvykle patria medzi tie, ktoré sú na rast miezd najcitlivejšie.

V prípade energetickej transformácie sa ekonóm domnieva, že to bezpochyby povedie k vyšším cenám energií, a to opäť doľahne najviac na domácnosti s nižšími príjmami. Riešením podľa Artusa môže byť vládna podpora cielene namierená práve na túto časť spoločnosti napríklad vo forme vládnych šekov na motorové palivá. Tento dodatočný vládny výdaj by však nemal byť financovaný ďalšími dlhmi, ale zvýšením daní. A keďže tu v princípe ide o transfery smerom k chudobnejšej časti spoločnosti, pravdepodobne by došlo k zvýšeniu daní z kapitálu.

Významným dôvodom straty kúpnej sily je aj vývoj nákladov spojených s bývaním. Tie vo Francúzsku v pomere k celkovej spotrebe domácností v posledných rokoch skutočne znateľne vzrástli. Príčina tohto vývoja je podľa Artusa dvojaká. Na jednej strane stoja nízke sadzby a náklady hypoték v spojení s likviditou dodávanou na trhy centrálnymi bankami. K tomu sa ale pridáva ponuková strana realitného trhu, podľa Artusa je vo Francúzsku nedostatočná výstavba nových nehnuteľností na bývanie. Ekonóm tvrdí, že na uspokojenie dopytu by ich ročne muselo byť dokončených asi o 100 tisíc viac, než je tomu dnes. Prípadné riešenie potom vyplýva z týchto príčin. Vláda nemá možnosť ovplyvniť politiku centrálnej banky, ale môže prípadnými daňovými zmenami znižovať mieru špekulačnej aktivity na realitnom trhu. A hlavne môže prispieť k tomu, aby vzrástla výstavba domov, a to zmenami v oblasti územného plánovania a súvisiacimi zákonmi a vyhláškami.

Ekonóm ale v prvom rade poukazuje na to, že podľa prieskumov sa asi 57 % Francúzov domnieva, že počas posledných piatich rokov ich kúpna sila klesla. Čo ale odporuje dátam, pretože reálne disponibilné príjmy, ktoré berú do úvahy aj rast cien energií, bývania a ďalších položiek, v skutočnosti rástli.