oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Vysoká úroveň nerovnosti, nielen príjmovej, ale aj v dĺžke života alebo vzdelaní, predstavuje dôležitú záťaž v procese rozvoja ekonomík a negatívne ovplyvňuje celkový blahobyt spoločnosti. Predchádzajúce dôkazy potvrdzujú, že jedným z dôsledkov kríz je práve nárast nerovnosti.
Posledné publikácie OSN, Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu varujú pred nárastom chudoby a nerovnosti, najmä v rozvíjajúcich sa ekonomikách a rozvojových krajinách. Z krátkodobého hľadiska akákoľvek kríza vo väčšej miere zasiahne najzraniteľnejšie domácnosti, zatiaľ čo v strednodobom a dlhodobom horizonte býva ich oživenie pomalšie. Vzhľadom na asymetrický charakter tejto krízy je logické myslieť si, že ekonomické zaťaženie bude nerovnomerné aj medzi rôznymi sociálnymi skupinami.
Nie každý mohol počas nútenej izolácie pracovať z domu. Práca na diaľku je nemysliteľné v oblasti ako je gastro, doprava alebo obchod (veľkoobchod aj maloobchod), kde prevláda zamestnanosť ľudí s nižšou kvalifikáciou a nižšou úrovňou príjmu. Následné väčšie riziko straty zamestnania by preto zhoršilo podmienky domácností s nižšími príjmami. Navyše, bez ohľadu na činnosť, ktorej sa venujú, sú tí, ktorí slabšie zarábajú, vystavení väčšiemu riziku straty zamestnania ako tí, ktorí majú mzdy vyššie. Na základe všeobecného poklesu príjmu v roku 2020 sa ukazuje nerovnomerný efekt podľa úrovne príjmu, ktorý opäť postihuje ľudí s nižšími príjmami a zvyšuje nerovnosť medzi krajinami i v rámci domáceho trhu. Skúsenosti z predchádzajúcich kríz potvrdzujú hypotézu, že dopad pandémie bude väčší na domácnosti s nižšími príjmami, ktorých následné oživenie bude pomalšie.
Skutočnosť, že tieto domácnosti čelia krízam prostredníctvom stratégií, ktoré znižujú ich fyzický a ľudský kapitál (nižšia spotreba potravín, predaj majetku …), spôsobuje, že nerovnosť sa odráža aj v rozdielnej schopnosti prekonávať ťažkosti v závislosti od sociálnej vrstvy.
Na druhej strane zvýšenie dlhodobej nezamestnanosti spôsobuje zastarávanie a odpisovanie týchto zvyčajne nízkokvalifikovaných pracovníkov, ako pracovnej sily, čo im sťažuje návrat na trh práce.
Dištančné vzdelávanie a prerušenie bežného výkonu školských činností spôsobuje značné straty v edukačnom procese. Najmä u detí zo zraniteľných rodín, kde sa dopady v strednodobom a dlhodobom horizonte ešte zintenzívnia. Podľa odhadov UNESCO (2020) bolo úplným alebo čiastočným zatvorením vzdelávacích centier ovplyvnených okolo 1,6 miliardy študentov na celom svete (v súčasnosti je to viac ako 900 miliónov). Menej príležitostí na vzdelávanie sa týka najmä tých študentov, ktorých rodiny majú menej zdrojov a menej schopností ponúknuť im doplnkové vzdelávanie.
Vzhľadom na vzťah medzi kratšou školskou dochádzkou a nižšími príjmami počas celého života je možné, že ak sa neprijmú opatrenia, budú mať tieto narušenia vzdelávania pre tieto deti a dospievajúcich dlhodobé ekonomické aj sociálne dôsledky.
Strata príjmu v dôsledku krachu, zvýšená nezamestnanosť, obmedzené možnosti práce na diaľku, prerušenie školskej dochádzky a neadekvátne sociálne zabezpečenie sú len niektoré z faktorov, ktoré spôsobujú prehlbovanie nerovností a nárast ukazovateľov chudoby na celom svete. To všetko by mohlo anulovať zisky, ktoré dosiahli menej vyspelé ekonomiky od veľkej recesie.
Na základe minulých skúseností môže byť odpoveď na tento proces jednoduchá. Avšak implementácia ani zďaleka tak jednoduchá nie je. Zosúladenie obnovy ekonomík s opatreniami na začlenenie a spravodlivosť sa tak stávajú zásadnou výzvou.
Preto by medzi prioritami plánov obnovy, hlavne v menej rozvinutých krajinách, nemalo chýbať:
- posilnenie investícií do zdravia a vzdelávania,
- podpora reintegračných opatrení na trhu práce,
- zlepšenie prístupu k finančným službám a digitálnym technológiám,
- čoraz väčšie investície do vylepšenia sociálneho zabezpečenia.
To všetko bez toho, aby sa zanedbalo uplatňovanie opatrení, ktoré liečia rany spôsobené krízou v produktívnej štruktúre mnohých krajín a pokiaľ je to možné, zabránili tomu, aby vo svojich ekonomikách zanechali trvalé stopy.
Čelíme najdôležitejšej zdravotnej kríze v moderných dejinách a napriek tomu, že sa zatiaľ nepodaril ju úplne prekonať, stojí svet pred výzvou na zotavenie ekonomiky. Pri riešení tohto problému je potrebné viac ako kedykoľvek predtým brať do úvahy pretrvávajúce problémy nerovnosti a chudoby, ktoré pandémia ešte zvýraznila. Ak sa má posilniť globálna ekonomika, je potrebné prijať odvážne opatrenia, ktoré posilnia dva zo základných pilierov blahobytu, súčasného aj budúceho, akejkoľvek spoločnosti: zdravie a vzdelávanie. Rovnako je potrebné prijať rozhodné opatrenia na prekonanie problémov so začlenením zraniteľných skupín na trhu práce a na zníženie digitálnej priepasti, čo je obzvlášť dôležité v menej rozvinutých krajinách. To všetko bez zanedbania nevyhnutného zotavenia poškodeného produktívneho tkaniva, ktoré je v niektorých prípadoch nevyliečiteľné.
