oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Pandémia nám okrem iného ukázala, ako si vieme vážiť prácu iných. Jedna z najikonickejších spomienok na prvé odstávky počas pandémie sa spája s potleskom. Prejavom pocty pre tých, ktorí si svoju dôležitú prácu plnia aj v náročných časoch.
Práca nie je len niečo, čo musíme robiť, aby sme dokázali platiť každodenné výdavky. Znamená, alebo aspoň môže znamenať, oveľa viac. Okrem iného poskytuje identitu, spoločenské a sociálne väzby, napĺňanie úloh, ktoré považujeme za stimulujúce, a príležitosť pozitívne prispieť k spoločnosti. Všetky tieto veci dávajú našej práci zmysel.
Vedci sa pokúsili nájsť odpoveď na to, ako je platená práca vnímaná ako zmysluplná v porovnaní s ostatnými činnosťami, ktoré ľudia robia vo svojom každodennom živote. Podarilo sa im identifikovať typy pracovných miest, v ktorých sa ľudia zhodnú, že majú najväčší zmysel. Skúmali aj, ako je možné tieto výsledky vysvetliť konkrétnymi kvalitami rôznych povolaní.
Vo svojom výskume použili americký prieskum využívania času, v ktorom požiadali ľudí, aby nielen uviedli, aké aktivity v daný deň robili, ale aj to, aké boli tieto aktivity zmysluplné a to na stupnici od 0 po 6.
Pre priemerného Američana práca nie je to najzmysluplnejšie, čo vo svojom každodennom živote robí. V skutočnosti je podstatne menej zmysluplná ako mnohé iné činnosti klasifikované v prieskume, vrátane starostlivosti o členov rodiny, dobrovoľníctva, športu a pohybu a náboženských a duchovných aktivít. Práca je však podstatne zmysluplnejšia ako nakupovanie, domáce práce a voľnočasové aktivity.
Aké zamestnania majú najväčší zmysel?
Tento obraz sa mení, keď vezmeme do úvahy typ platenej práce, ktorú ľudia robia. Ľudia zamestnaní v komunitných a sociálnych službách (medzi ktorých patria sociálni pracovníci, poradcovia a duchovní) vnímajú svoju prácu ako maximálne zmysluplnú. Medzi ďalšie zamestnania patria napríklad zdravotnícky pracovník či technické povolania, vzdelávanie, odborná príprava a zamestnanie v knižnici. A pre niektorých možno prekvapivo z oblasti práva. Všeobecnejšie povedané, ľudia pracujúci v neziskovom sektore a samostatne zárobkovo činné osoby, sa vyjadrujú o svojej práci ako o významne zmysluplnejšej, než tí, ktorí sú zamestnaní v súkromných firmách zameraných na zisk.
Tieto výsledky naznačujú, že pracovné miesta, kde majú ľudia väčšiu kontrolu nad svojou prácou, majú tendenciu byť zmysluplnejšie. Dôležitý je však aj typ „tovaru“, ktorý „vyrábate“. Najzmysluplnejšie sú tie pracovné miesta, ktorých je hlavným výstupom pomoc druhým v dôležitých aspektoch ich života (napríklad v oblasti zdravia, vzdelania alebo právnych problémov).
Podobné výsledky prinieslo aj sčítanie obyvateľstva Veľkej Británie a prieskum zručností a zamestnanosti. Existuje značná korelácia medzi povolaniami, ktoré sa považujú za hodnotné, a tými, kde existuje vysoká úroveň organizačného záväzku. To naznačuje, že zamestnanci, ktorí veria v to, čo robí ich organizácia a sú oddaní poslaniu svojho zamestnávateľa, sú zároveň tými, pre ktorých je ich práca zmysluplná.
Zmysluplné neznamená vždy príjemné
Ďalším zaujímavým zistením z amerických údajov je, že si nemusíte niečo užívať, aby ste to považovali za zmysluplné. Aj keď svoju prácu považujú za zmysluplnú, ľudia pracujúci v zdravotníckych a školských profesiách sa umiestnili pod priemerom, pokiaľ ide o to, nakoľko je ich práca príjemná v porovnaní s ich ostatnými každodennými činnosťami. Zarážajúce je, že v prípade tohto ukazovateľa „potešenia“, ktorý kombinuje hodnotenie šťastia, smútku, stresu, únavy a bolesti, je právnické povolanie zďaleka najnižšie hodnoteným povolaním zo všetkých. To znamená, že práca môže byť náročná, stresujúca alebo namáhavá, ale zároveň zmysluplná.
Napriek tomu sú povolania komunitných a sociálnych služieb najzmysluplnejšie a najpríjemnejšie zo všetkých povolaní, čo dokazuje, že je možné mať to najlepšie z oboch svetov.
Prečo tlieskame, ale mzdovo slabo ohodnocujeme
Keď pominie pandémia a život sa raz vráti do normálnych koľají, čoskoro sa aj tlieskanie, ako prejav úcty ľuďom v náročných zamestnaniach, časom vytratí. Čo sme sa však dozvedeli o skutočnej hodnote práce? Jednorazové odmeny, či zvýšenie platov o pár percent? Hlavné slovo majú rozpočtové obmedzenia, ale možno sú v hre aj ďalšie základné zákony ponuky a dopytu. Keď má práca zmysel, stane sa z nej odmena sama osebe a už to nie je práca, ale poslanie. Veľkorysé ponuky odmeňovania nie sú uprednostňované, aby motivovali ľudí a udržali zamestnancov. Naproti tomu menej zmysluplná práca nemá takú vnútornú hodnotu, takže na to, aby ju niekto robil, je potrebná peňažná odmena. To samozrejme vedie k zvrátenej situácii, keď sú spoločensky najužitočnejšie pracovné miesta ohodnotené najnižšou mzdou. Môže sa to zdať nespravodlivé, ale je to realita fungovania trhu práce.
