Na prahu bolesti

Diskusia 1  
Na prahu bolesti
Zdroj: HOR;fidelity
Foto: SITA/AP


9. 11. 2018 - Máme sa obávať talianskej populistickej vlny? Banky a hospodárstvo na Apeninskom polostrove vyvolávajú obavy v eurozóne a vo svete. Môžeme očakávať grécku krízu v inom vydaní, alebo sú obavy odborníkov zveličené?

Ako sa v rozhovore pre talianskeho autora vyjadril člen kabinetu Giorgetti „bude potrebné posilniť kapitál niektorých talianskych bánk. Štát by mal rekapitalizovať niektoré banky a v momente, keď budú ozdravené, svoj kapitál z bánk stiahnuť“. Ako ďalej Giorgetti povedal, to sa už niekoľkokrát v časoch finančnej krízy udialo. Priznáva teda vplyvný úradník z kancelárie premiéra, že v jeho krajine je stav finančnej krízy?

Talianske 10 ročné dlhopisy sa v tomto štvrťroku stali rizikovejšími a úrok, ktorý investori za tieto dlhopisy očakávajú sa dostal na úroveň 3,7% p.a. pri čom v máji 2018 to bolo ešte len 1,7 % p.a.

Spready medzi talianskymi a nemeckými vládnymi dlhopismi, ale aj medzi ostatnými dlhopismi európskej periférie, naďalej rastú. Rozdiel medzi výnosmi talianskych a nemeckých 10-ročných bondov dosiahli 340 bázických bodov, čo je najviac od úvodu roku 2013. Priblížili sa tak kritickej úrovni 400 bázických bodov, ktorú aj samotné talianske úrady označujú ako „prah bolesti“.

Investori prehodnocujú svoj politický a makroekonomický výhľad pre Taliansko. Zohľadňujú v ňom aj fakt, že vyšší deficit bude mať vplyv na ponuku talianskych vládnych dlhopisov. Vychádzajú z logiky, že vyššia potreba externého financovania si bude vyžadovať nové emisie dlhopisov, navyše v čase, keď Európska centrálna banka redukuje svoj program výkupu dlhopisov, čím postupne zmierňuje podporu pre európske vládne dlhy.

Ani talianske akcie si nevedú lepšie. Index hlavnej talianskej burzy FTSE MIB je aktuálne 22 percent pod svojím vrcholom z mája tohto roku. Strácajú najmä akcie bánk, telekomunikačných firiem, celý biznis ako taký. Trhy zapracovávajú do cien pesimistickejší výhľad. Riziko vládneho defaultu v nasledujúcich troch rokoch vzrástlo na 12 percent.

Na prahu bolesti

Ceny zohľadňujú tiež 24-percentnú pravdepodobnosť reštrukturalizácie vládneho dlhu a 30-percentné riziko nutnosti odpustiť časť vládnych dlhov. Čísla vychádzajú z kalkulácie realizovanej na základe talianskych rizikových CDS kontraktov. Zhoršenie ukazovateľov naznačuje, ako veľmi sa zhoršil rizikový sentiment investorov.

Vzrástlo aj riziko zavedenia národnej meny. Cena CDS kontraktov vzrástla v uplynulých týždňoch spolu s výnosmi dlhopisov s krátkymi splatnosťami. Ceny tak dnes počítajú aj s čiernymi scenármi.

Krajina, ktorej ekonomika tvorí 10 % HDP Európskej únie sa so svojim ratingom dostala len jeden stupienok nad špekulatívne pásmo. Trhy za tento stav vinia populistickú vládu, ktorá tvrdo obhajuje anti imigrantskú politiku, tvrdo presadzuje rozpočtové opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami Eurozóny a návrh štátneho rozpočtu na rok 2019 je predmetom ostrej diskusie medzi Rímom a Bruselom.

Taliansky minister financií Giovanni Tria
Taliansky minister financií Giovanni Tria

Špirála finančných ťažkostí sa môže roztočiť v bankovom sektore, ktorý intenzívne požičiaval vláde a štátnym inštitúciám. Ak sa dlhopisy vlády dostanú skutočne do pásma pod investičným stupňom, ich hodnota klesne a banky vlastniace takéto dlhopisy sa môžu pre ostatných účastníkov medzibankového trhu stať riskantnejšími. V dôsledku toho si od ostatných bánk budú musieť požičiavať zdroje za vyšší úrok, súčasne sa im skomplikuje možnosť čerpať úvery v ECB, ktorá požaduje zábezpeku za svoje pôžičky pre komerčné banky a špekulatívne dlhopisy vlád neakceptuje ako nástroj zabezpečenia.

Tak to bolo napríklad aj v prípade Grécka a lokálnych bánk, ktoré nevedeli v ECB získať refinancovanie proti znehodnoteným bondom gréckej vlády. Talianske banky z tohto dôvodu už dnes šliapu na úverovú brzdu a sprísňujú kritériá pre nové úvery. Žiaľ to súčasne vedie k oslabeniu ekonomického postavenia veľkej časti talianskych bánk, čo ilustruje aj pokles cien akcií Unicredit Bank z aprílových 18 eur na dnešných 12 eur za akciu.

Na prahu bolesti

Už v júli 2017 musela talianska vláda zachraňovať banky Veneto Banca a najstaršiu banku na kontinente Monte dei Paschi di Sienna. Pochybné a nesplácané úvery z oboch bánk sa presunuli do špeciálneho štátneho fondu a zdravé časti bánk boli prevzaté inými bankami. V prípade Banca Veneto sa za 1 euro stala majiteľom aktív Intesa San Paolo, ktorá prevezme úlohu veriteľa. Účet za obe operácie bude pre daňových poplatníkov niekde na úrovni 24 miliárd eur. Podľa údajov centrálnej banky sa v knihách talianskych bánk nachádza niečo cez 360 miliárd eur zlých úverov a táto čiastka predstavuje približne 9,5 % celkových aktív. Časť odborníkov hovorí, že tempo rastu zlých úverov sa spomalilo z 8 % v roku 2014 na 3,3 % v 2018, druhá skupina odborníkov však hovorí o tzv. „zombie bankách“, ktoré sú plné kostlivcov.

Požiadavky na posilnenie kapitálu v bankách sa množia zo všetkých strán a je to zjavne prioritná požiadavka regulátorov. Nehovoriac o nákladoch na reštrukturalizáciu zlých úverov, ktoré v časoch populistických vlád zväčša znamenajú, že to paradoxne zatiahnu voliči. To, že sa to dá aj inak, dokazujú Španieli, kde v prípade Banco Popular po vyhlásení krízového stavu sa o jej refinancovanie postaral Santander. Ten v nominálnej hodnote odkúpil aktíva a náklady na túto operáciu si pokryl na trhu s dlhopismi, ktoré kupovali najmä držitelia dlhopisov Banco Popular. Záchranu banky tak pokryli súkromné inštitúcie a neboli potrebné peniaze daňového poplatníka.

Dopad na reálnu ekonomiky je podľa analytikov Fidelity nateraz minimálny. Banky ešte budú musieť preniesť rast nákladov financovania na ich individuálnych a firemných klientov. Každý nárast úrokových sadzieb na úveroch bude musieť byť sprevádzaný rastom úrokov na vkladoch. Ak spready vládnych dlhopisov zostanú na súčasných úrovniach, úrokové sadzby na úveroch pravdepodobne vzrastú. Horšia dostupnosť úverov sa pravdepodobne prejaví aj na domácom dopyte, čo ešte viac sťaží pozíciu vlády pri napĺňaní rozpočtu a zhorší očakávania ekonomického rastu.

Úpadky bánk a zhoršovanie ratingu vládnych dlhopisov môžu byť predzvesťou niečoho vážneho, na jasné odpovede však zatiaľ zrejme chýbajú údaje. Na otázku, či sa obáva veľkého výpadku bánk v Taliansku, odpovedal šéf J.P: Morgan, Jamie Dimon diplomaticky „neviem či pravdepodobnosť krízy je 2, alebo 20 %, ale tá možnosť tu je“. Vychádzal z informácií, ktoré hovoria, že okrem 360 miliárd zlých úverov vlastnia talianske banky aj 375 miliárd vládnych dlhopisov a tieto položky spolu tvoria až 20 % celkových aktív. Ak sa nezlepší rating dlhopisov a nezreštrukturalizujú úvery, zhoršenie situácie môže byť vážne.