oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Pomôžu ochranárske opatrenia vytvoriť v USA stratené pracovné miesta? Aké sú doterajšie skúsenosti so zavedením colných bariér?
Ako sa píše v biblii všetkých obchodníkov z Wall Street od majsta Sun Tzu – „Najlepšia vojna nie je tá, ktorú si vyhral, ale tá, ktorá sa neodohrala“. Trumpov kabinet sa však do vojny pustil a agresívne tlačí na Čínu, ktorá v jeho očiach príliš dlhú dobu drží hodnotu svojej meny a zhoršuje tak pozíciu amerických exportérov a zvýhodňuje ceny svojich vyvážaných tovarov.
V očiach Trumpovej vlády sa globalizácia a voľný trh podpísali pod úbytok pracovných miest v oceliarstve, v automobilovom priemysle, v baniach a iných odvetviach ťažkého priemyslu. Záver takéhoto uvažovania dáva potom rovnicu o jednej neznámej, ktorú Trump hodlá vyriešiť jednoducho – zdražíme dovoz Čínskych výrobkov, tie opäť začnú vyrábať firmy na území USA a tak dosiahneme, že Amerika bude opäť raz veľká. No tak jednoduchá rovnica to zďaleka nebude. Príklady o nesprávnosti tohto uvažovania nemusíme hľadať príliš ďaleko.
Aj za Obamovej vlády sa USA rozhodli colnými bariérami chrániť pracovné miesta v USA. V roku 2009 predstavitelia pneumatikárskeho odvetvia presvedčili vládu, aby zaviedla clo na dovoz pneumatík vyrobených v Číne. Dovoz z Číny rapídne klesol, no Čínske firmy neprestali pneumatiky vyrábať a exportovať do USA, len presunuli svoje výrobné linky do iných krajín, vrátane USA. Značka Giti spustila výrobu pneumatík v Južnej Karolíne a distribuuje ich cez sieť Wallmartu a dvaja ďalší čínski výrobcovia svoje továrne stavajú v Severnej Karolíne a v Georgii.
Poviete si, je to presne to, čo chce vláda dosiahnuť – pracovné miesta sa vrátili do USA. Ako však hovorí štúdia Petersonovho inštitútu bol to pre daňového poplatníka a spotrebiteľa drahý návrat pracovných miest. V roku 2009 USA na pôde svetovej obchodnej organizácie podali sťažnosť, predmetom ktorej bolo tvrdenie, že Čínske pneumatikárske firmy zapríčinili pokles zamestnanosti v tomto sektore v USA. Boli uvalené clá vo výške 35 % na dovoz rôznych pneumatík z Číny na obdobie troch rokov s klesajúcou výškou cla na 25 %. Dôsledkom toho, klesli dovozy pneumatík z Číny, no narástli objemy dovozu z iných krajín a zároveň vzrástla cena pneumatík z týchto importov. Ako bonus zaviedla Čína protidumpingové opatrenia na Americké a iné zahraničné kuracie stehná, čo znamenalo pokles odbytu kuracích stehien pre amerických hydinárov o 90 % resp. o jednu miliardu dolárov ročne.
Súhrnný dopad ciel pre amerického spotrebiteľa znamenal zvýšenie cien za pneumatiky (dovážaných z iných krajín a aj amerických výrobkov), bolo zrušených približne 3500 pracovných miest v predajniach a distribúcii a vzniklo približne 1200 pracovných miest v novom výrobnom závode na území USA, ktorý postavila Čínska značka Giti. Cena za jedno vytvorené pracovné miesto – 900 000 USD. Bilancia vytvorených a zrušených pracovných miest – mínus 2300. Vzrast ceny pneumatík o 26 % v porovnaní s cenami pred colnou vojnou. Nevyzerá to ako bohvieaká veľká výhra pre „spravme Ameriku opäť veľkou“.
Súčasné vlny colných opatrení sa však týkajú širokého spektra výrobkov, nielen jedného segmentu. V tomto roku sa už odzrkadlili clá uvalené na dovoz Čínskych pračiek do domácností. Analytici očakávajú, že domácnosti pocítia aj dopad ciel na potravinárske výrobky, ktoré sa pred vianočnými sviatkami dostanú na pulty predajní v USA. Je paradoxné, že americká vláda sa hrdo vyjadruje v zmysle: my uvalíme clá na dovozy v ročnej hodnote 260 miliárd USD a Čína sa môže brániť len clami na naše exporty v hodnote 110 miliárd. Táto optika je mierne povedané populistická, pretože je jasné, že obchodná bilancia tovarov hrá silno v prospech Čínskeho exportu a 110 miliárd y celkového Amerického vývozu je isto percentuálne vyšší podiel ako 260 miliárd z Čínskeho exportu.
Zhrnuté a podčiarknuté, spraviť Ameriku opäť veľkou a vsádzať na ochranárstvo, zavádzanie colných opatrení a taríf je zlý recept. Ako sa vyjadril Gary Hufbauer z Petersonovho inštitútu: „Zdá sa, že prezident Trump posilnil a zrýchlil protiobchodné a protiglobalistické latentné populistické sily. A myslím si, že to predstavuje systematické prerušenie snáh o voľné trhy za uplynulých 75 rokov. Nástupca tohto prezidenta to nebude mať ľahké ak bude Americkú ekonomiku opäť chcieť dostať na čelo svetového hospodárstva ako bolo zvykom v povojnovom svete, ak bude zvyšok sveta naďalej fungovať na liberálnom a voľnom obchode.“
