Technologické monopoly nemôžeme rozložiť, s ich reguláciou pomôže participatívny antitrust

Diskusia 5  
Technologické monopoly nemôžeme rozložiť, s ich reguláciou pomôže participatívny antitrust
Zdroj: QZ
Foto: SITA/AP


8. 7. 2018 - Jean Tirole je uznávaný intelektuál z ekonomického sveta. Tento Francúz patrí k najvýznamnejším mysliteľom na trhu s právomocami a reguláciou. V roku 2014 za prácu v tejto oblasti získal Nobelovu cenu.

Tiroleho poznatky sú dnes obzvlášť dôležité, technologické firmy sú čoraz väčšie a čoraz silnejšie. Pokrok v oblasti technológií väčšinou zlepšuje náš život, ale vzhľadom na rastúce útoky na súkromie a falošné správy, začínajú sa veci meniť k horšiemu. Technologické spoločnosti môžu získať až nekontrolovateľnú moc. V minulosti by regulátori mohli zasiahnuť tým, že rozdelia firmy. To sa ale  nestalo s technickými gigantmi, hoci mnohí ľudia a tvorcovia politík majú pocit, že by sa malo niečo urobiť. Ale čo?

Najnovšia Tiroleho kniha, Ekonomika pre spoločné dobro, ponúka niekoľko odpovedí. Ide o príručku, ako vnímať spôsoby, akými technológia mení ekonomiku a čo môžeme proti tomu urobiť.

Technológie umožnili malým firmám využívať lacné služby back-officeu a cloudu, ľahko sa spájajú so spotrebiteľmi, dokážu prispôsobovať svoju reklamu, majú uľahčený prístup k pôžičkám prostredníctvom umelej inteligencie. A čo je asi najdôležitejšie, dokážu si ľahšie vybudovať vlastnú povesť. Taxikár sa spoliehal na reputáciu taxislužby, ale dnes, prostredníctvom ratingov, môže mať vodič vlastnú povesť na platforme zdieľanej jazdy.

V širšom kontexte ale konkurencia konfrontuje existenciu veľkých výnosov z rozsahu a / alebo sieťových externalít, čo vedie k prirodzeným monopolným situáciám a scenáru víťaz berie všetko. Súčinnosť externých sietí môže byť priama: som na Facebooku alebo na Twitteri, pretože ste tam aj vy. Použijem Uber alebo Lyft, ak to urobia aj iní. Súčinnosť externých sietí môže byť aj nepriama: nemusím sa priamo zaujímať o prítomnosť iných používateľov na platforme, ale táto prítomnosť vedie k lepším službám, ako v prípade mnohých aplikácií alebo služieb. Chcem napríklad použiť vyhľadávací nástroj Google alebo Waze, ak ich tiež používajú aj iní, kvalita odpovedí sa zlepšuje s počtom používateľov. Prirodzené monopolné situácie vedú k rozšírenej trhovej sily a súbežnej ochote míňať dlhodobo peniaze na to, aby ľudia "kúpili" vyhliadky na budúcu monopolnú pozíciu. Príkladom môže byť Amazon alebo Uber, vysvetľuje Tirole.

Technologické monopoly nemôžeme rozložiť, s ich reguláciou pomôže participatívny antitrust

V novej ekonomike máme často monopoly alebo prísne oligopoly. Kľúčovou otázkou je "napadnuteľnosť". Monopoly nie sú ideálne, ale dodávajú spotrebiteľom hodnotu, pokiaľ sa ich potenciálna konkurencia udrží. Budú nútení inovovať a možno dokonca účtovať nižšie ceny, aby si  zachovali veľkú základňu. Ale na to, aby takáto súťaž fungovala, sú potrebné isté podmienky. Pripomeňme, že Amazon začal ako on-line kníhkupectvo a Google ako jednoduchý vyhľadávač. Neskôr môžu platformy vybudovať kompletnú produktovú líniu a pustiť sa do konkurencie s dominantnými platformami. Prechod na novú sociálnu sieť je jednoduchší, ak používateľ môže ľahko preniesť svoj obsah z jednej siete do druhej. Vstup do služieb zdieľania bicyklov bude jednoduchší, ak súčasná platforma nevyžaduje exkluzivitu.

Spotrebitelia z toho môžu ťažiť. Využívame bezplatné služby ako je vyhľadávací nástroj Google, Gmail, YouTube a Waze. Celkovo sa naša životná úroveň podstatne zlepšila vďaka digitálnej revolúcii. Treba však pripomenúť, že ide o obojstranné trhy. Na druhej strane sú inzerenti, ktorí platia veľmi veľké sumy za to, že sú schopní zacieliť svoje ponuky zákazníkom. Takže pohľade zo strany spotrebiteľa je  neúplnou analýzou.

V prípade monopolov nám regulácia, ako ju poznáme už nijak nepomôže. Takáto regulácia sa snaží obmedzovať zisk v odvetviach charakterizovaných prirodzenými monopolnými podmienkami. Napríklad regulácia nákladov na služby sa zameriava na realizované náklady a stanovuje ceny tak, aby umožnila spoločnosti získať späť svoje náklady. V technologickom priemysle je veľmi ťažké niečo také zaviesť, napriek tomu, že ide o odvetvia s vysokými fixnými nákladmi. Aby bolo možné zabezpečiť návratnosť nákladov, je potrebné odhadnúť a zohľadniť pravdepodobnosť úspechu. A k tomu máme len málo informácií. Dobrou analógiou sú lieky, vysoké fixné náklady, nízka pravdepodobnosť úspechu, nízka marginálna nákladová aktivita.

K tomu je ešte potrebné povedať, že nevieme ako tieto veci merať. Na jednej strane existuje mnoho potenciálnych budúcich dominantných firiem ale regulačné orgány nemôžu monitorovať ich výdavky v počiatočnej fáze. Druhá otázka merania je na strane príjmov spojená s medzinárodnou povahou činnosti platforiem. Platformy si už vyberajú svoje umiestnenie tak, aby minimalizovali dane. Mohli by tak urobiť ak sa chcú vyhnúť regulácii. Celkovo sa verejná regulácia nepovažuje za dobrú možnosť.

Technologické monopoly nemôžeme rozložiť, s ich reguláciou pomôže participatívny antitrust

Ani tradičné delenie firiem by nepomohlo. Rozštiepenie firiem len kvôli zníženiu ich moci by nemuselo priniesť požadovaný výsledok. Rozbitím Facebooku na päť Facebookov by sme urobili len málo na to, aby sme pokročili v otázkach ochrany súkromia. Ak ide o internetové platformy, musíme to viac premyslieť. Súčasné platformy sa rýchlo vyvíjajú, musíme zabezpečiť, aby intervencia nebola zastaraná v čase implementácie. Musíme pre to nájsť ekonomické zdôvodnenie. Aby sme rozdelili firmu, musíme vedieť identifikovať ich základný biznis, aby sme ho dokázali oddeliť od potenciálne konkurenčných segmentov a uistili sa, že sa nepodarí monopolizovať tieto potenciálne konkurenčné segmenty. Môže sa to stať buď obmedzením obchodnej činnosti, alebo monitorovaním spravodlivého prístupu. Elektrická spoločnosť môže byť rozdelená na relatívne jasné segmenty, ako je výroba, prenos a distribúcia, pričom prenosová sieť je jasným základom v podnikaní. Podobne železničné koľaje a stanice sú samozrejme veci, ktoré nemôžu tak ľahko nahradiť súperi. Predpokladajme, že vyhľadávací nástroj spoločnosti Google identifikujeme ako základ od ktorého oddelíme služby YouTube, Waze a Gmail. Jednou z otázok je, či by vyhľadávací nástroj bol rovnako efektívny pri hľadaní odpovedí na naše otázky, ak by bol zbavený údajov získaných z iných služieb.

Ako by teda podľa Tiroleho mala vyzerať antitrustová politika?

Po prvé, musíme prehodnotiť dôkazné bremeno v rozhodnutiach v oblasti antitrustovej politiky. Pozrime sa na akvizíciu WhatsApp a Instagram spoločnosťou Facebook. Boli to sociálne siete, rovnako ako Facebook. Mohli by sa stať konkurentmi Facebooku. Existuje však na to nejaký dôkaz? V skutočnosti nie, pretože sú to len debaty o tom, akú budúcnosť by mali bez akvizície. Potlačenie hospodárskej súťaže pri absencii údajov je ťažké dokázať.

Po druhé, ekonómovia musia pomôcť protimonopolným orgánom identifikovať škodlivé správanie a navrhnúť jednoduché opravné prostriedky. Napríklad záruky najvýhodnejšej ceny, nazývané aj doložky najvyšších výhod alebo doložky cenovej rovnosti, zaručujú, že spotrebiteľ bude mať pri využívaní platformy výhodu z najnižšej ceny za tovar alebo službu. Ako Tirole vysvetľuje vo svojej knihe, ekonómovia ukázali, že toto správanie môže umožniť platformám zhromažďovať podstatné obchodné poplatky od predajcov, ktorí ich potrebujú na oslovenie svojich jedinečných spotrebiteľov. Existuje niekoľko tém, ktoré musíme podrobnejšie preskúmať, ako napríklad vlastníctvo údajov a prekážky vstupu na trh.

Po tretie, problémy s jurisdikciou sú v ére digitálnej ekonomiky výraznejšie. Musíme trvať na rovnakých podmienkach a nesmieme zavádzať rôzne predpisy pre rôznych konkurentov na základe ľubovoľnej priemyselnej klasifikácie a nariadení špecifických pre daný priemysel, píše Tirole. Napríklad tradičné médiá sú viac obmedzené redakčnou zodpovednosťou a reklamou ako sociálne médiá. Aby sme vytvorili rovnaké podmienky a zvýšili efektivitu, musíme tiež trvať na medzinárodnej harmonizácii práv duševného vlastníctva a zdaňovaní a zabezpečiť, aby globálne spoločnosti neboli vystavené veľkému počtu heterogénnych a nesúdržných regionálnych predpisov.

Technologické monopoly nemôžeme rozložiť, s ich reguláciou pomôže participatívny antitrust

Nakoniec musíme lepšie využiť reaktívne procesy. Nevýhody klasických prístupov sú dobre známe: samoregulácia má tendenciu byť samoobslužná; politika hospodárskej súťaže je často príliš pomalá; nariadenie o verejnoprospešných službách je väčšinou neuskutočniteľné. Musíme vyvinúť to, čo Tirole nazýva "participatívny antitrust", v ktorom by priemysel alebo iné strany navrhovali možné nariadenia a antitrustové orgány vydali nejaké stanovisko, čím by sa vytvorila určitá právna istota bez toho, aby sa menili pravidlá.

Určitá chybovosť tu musí byť akceptovaná, regulačné inovácie sa musia vyvíjať, keďže sa aj orgány učia a pomaly ich zapracovávajú do usmernení. Takéto adaptačné politiky by umožnili návrat patentových združení a zahŕňajú regulačné karantény, skúšobnú dobu pre nové obchodné modely, ktoré nie sú chránené súčasnou reguláciou, alebo pod dohľadom regulačných inštitúcií.