Bitcoiny z odpadu: Etický pohľad na ťažbu kryptomien

, QZ;ČTK Foto: TASR/M.Kapusta;SITA/AP;YT/CIGI

Ťažba bitcoinov predstavuje konkurenciu pre účtovníctvo. Ťažiari vytvárajú a udržiavajú knihu o každej transakcii. Ale najskôr musia poskladať matematické puzzle, čo si vyžaduje veľký výpočtový výkon a množstvo elektriny. Odmena za zapojenie sa do siete je v bitcoinoch.

Lákavá je predstava, že zarobíte na kryptomene. O to viac, ak ju nemusíte kupovať a predávať, ale ju dokážete vyťažiť. Ťažba je vlastne vypúšťanie jednotlivých mincí virtuálnych mien do obehu. Je to riešenie zložitých matematických úloh potrebných na overovanie meny a jej následné zaradenie do obehu. Odmenou je určité množstvo mincí. V prípade bitcoinov sa má vyrobiť 21 miliónov mincí a zostáva ich ešte vytvoriť 4,2 milióna. Čím viac mincí vstupuje od obehu, tým výkonnejšie počítače potrebujeme na ich výrobu. A to znamená aj viac energie.

Jedným z hlavných medzinárodných centier pre ťažbu bitcoinov sa v ostatných mesiacoch stalo pokojné pobrežné mesto Keflavík v opustenej južnej časti Islandu. Ťažiarov sem láka hlavne miestne podnebie, ktoré je možné využiť pre prirodzené chladenie počítačových serverov, ale aj priaznivé ceny elektriny vďaka jej výrobe z geotermálnych a vodných elektrární.

Ako informovala agentúra AP, na Islande sa v tomto roku spotrebuje viac energie na ťažbu bitcoinov a ďalších virtuálnym mien než koľko spotrebujú domácnosti. Relatívne náhly rast nového odvetvia už prinútil aj zákonodarcu Smáriho McCarthyho z islandskej pirátskej strany navrhnúť zdanenia zisku bitcoinových ťažiarov. Iniciatívu zrejme privítajú Islanďania, ktorí sú po katastrofálne bankovej kríze v roku 2008 voči špekulatívnym finančným aktivitám skeptickí.

Island bol kedysi medzinárodným centrom financií, všetko však skončilo obrovským bankovým krachom a krajina sa stala v roku 2008 jedným zo symbolov globálnej finančnej krízy. Politické nepokoje po finančnom krachu vyniesli do islandského parlamentu pirátsku stranu. McCarthy spochybňuje hodnotu ťažby bitcoinov pre islandskú spoločnosť. "Vynakladáme desiatky, možno stovky megawattov na produkciu niečoho, čo nemá žiadnu hmatateľnú existenciu a reálne využitie pre ľudí mimo oblasti finančných špekulácií. To nemôže byť dobré," povedal pre AP.

Manažér elektrárenskej firmy Hitaveita Sudurnesja Johann Snorri Sigurbergsson uvádza, že ťažba virtuálnych mien zdvojnásobí tento rok svoju spotrebu. Dátové centrá na ťažbu bitcoinov budú podľa neho potrebovať zhruba 840 gigawatthodín elektriny, zatiaľ čo domácnosti zhruba 700 gigawatthodín.

Blockchain technológia môže umožniť demokratizovaný prístup k službám, ako je zdravotná starostlivosť, finančné služby či energie. Toto je vízia ktorá ale ide ruka v ruke s nebezpečenstvom, ktoré ak včas nerozpoznáme, vzniká riziko, že desaťročia sociálneho a environmentálneho pokroku sa šmahom ruky anulujú. Táto hrozba spočíva v obrovskej spotrebe energie a potenciálnom klimatickom vplyve ťažby kryptomien.

V nedávnom článku The New York Times sa píše o tom, že bitcoinová počítačová sieť spotrebúva toľko energie za deň, ako niektoré stredne veľké krajiny. Alex de Vries, ekonóm, ktorý sleduje spotrebu energie v priemysle, odhaduje, že každá jednotlivá transakcia "v súčasnosti vyžaduje 80 000-krát viac elektriny na spracovanie ako transakcia kreditnou kartou Visa".

Sú to tvrdenia, ktoré vyvolávajú obavy aj medzi kryptofanúšikmi. Zakladateľ etherea, Vitalik Buterin, sa vyjadril, že ho znepokojuje klimatický vplyv technológie, ktorú sám propaguje a začal pracovať na podpore menej náročných sieťových postupov. "Ja by som sa osobne cítil veľmi nešťastne, ak by môj hlavný prínos pre svet bola spotreba elektrickej energie na úrovni Cypru vedúca ku globálnemu otepľovaniu," povedal v rozhovore pre New York Times.

Buterin odhadol potenciálne exponenciálny rast globálnej spotreby energie v odvetví, ktoré vzniklo pred menej ako desiatimi rokmi a rastie rýchlosťou svetla. Čím viac transakcií sa odohráva v rámci blockchainu, tým je každá samostatná transakcia čoraz energeticky náročnejšia. Vyplýva to z podstaty blockchainu. Tento proces robí z hľadiska životného prostredia.základnú architektúru ekosystému energeticky náročnou a neudržateľnou.

Podľa indexu spotreby energie už bitcoiny spotrebúvajú 0,15 % svetovej energie, čo ďaleko presahuje spotrebu elektrickej energie Írska alebo väčšiny afrických národov. Podľa správy Americkej energetickej informačnej asociácie z roku 2017 sa očakáva, že celosvetový dopyt po energii sa do roku 2040 zvýši o 28 %. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že v roku 2017 bolo 17 % svetovej populácie stále bez prístupu k elektrickej energii.

Zástancovia blockchainu tvrdia, že táto technológia bude demokratizovať prístup k základným službám tým, že odstráni kontrolu centralizovaných inštitúcií a obchodné právomoci sa presunú do rúk bežných ľudí. Ale to bude kedy? Koľko sa dovtedy minie energie a ako sa to prejaví na zmene klímy? Potenciálne environmentálne a sociálne náklady by mohli byť príliš vysoké. Existuje však niekoľko nástrojov, ktoré máme k dispozícii, na riešenie tohto problému.

Ťažba sa môže prebiehať kdekoľvek, nie je viazaná na geografické oblasti alebo jurisdikcie. Pre ťažiarov je silnou ekonomickou motiváciou nájsť miesto, kde je energia najlacnejšia. Ale nie je to len o cene – malo by to byť aj o životnom prostredí. Možno až verejný tlak alebo súkromné ​​stimuly povedú k tomu, aby sa pre výpočtový výkon využívala nielen energia najlacnejšia, ale aj najčistejšia. Tak ako v prípade dátového centra Facebooku v Arktíde, kde sa studený vzduch využíva na prirodzené chladenie tisícov horúcich serverov. Tucet vodných elektrární na blízkych riekach poskytuje spoľahlivý a obnoviteľný zdroj energie. Výsledkom je, že systém je o 10 % účinnejší a využíva takmer o 40 % menej energie ako tradičné dátové centrá.

Odborník na bitcoiny, Andreas Antonopoulos si myslí, že prebytočná energia z tradičných obnoviteľných elektrární by sa mohla využiť na pri blockchaine ako zdroj čistej energie a zároveň by sa vytvoril ďalší potenciálny príjem. "Jednou zo základných problémov pri financovaní veterných a solárnych technológií je skutočnosť, že dodávky energie z nich nie sú nepretržité. Vyžadujú si skladovanie energie v akejkoľvek forme," hovorí expertka na čistú energiu Caitlin Sparksová. Preto namiesto použitia zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov by sme mohli pri napájaní blockchainovej siete využívať technológie na výrobu energie z odpadu.

Každý rok sa vo svete vyprodukuje 1,3 miliardy ton odpadu a podľa výpočtov Svetovej banky sa dá očakávať, že toto číslo do roku 2100 narastie na 4 miliardy ton. Vo vyspelom svete sa komunálny odpad spaľuje alebo skládkuje, pričom obe metódy sú nákladné, neefektívne a zastarané. V rozvojovom svete je situácia ešte horšia, odpad sa zvyčajne voľne spaľuje, alebo vyhadzuje a tým sa znečiťuje pôda vodné toky, či oceány. Našťastie už dokážeme odpady poľnohospodárske, lesné, či komunálne premeniť na energiu alebo palivo, rôznymi technológiami: biologickým rozkladom, pyrolýzou či najefektívnejšie splyňovaním. "Je to zrejmé trojnásobné víťazstvo. Vyriešenie problému s odpadom, energiou aj klimatických zmien v jednom balíku," hovorí Sparksová.

Rovnako ako blockchain technológia môže nahradiť zastarané, centralizované inštitúcie a zaviesť novú éru distribučných procesov, aj zdroje energie by sa mali do budúcnosti zmeniť tak, aby lepšie odrážali premyslenejší, trvalo udržateľný svet. V okamihu transformácie by stačilo kreatívnejšie myslenie a kolektívna vôľa, aby nám blockchainová revolúcia priniesla zmeny, na ktoré budeme všetci hrdí.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy