oPeniazoch.sk, CNBC;bloomberg Foto: TASR/AP
Čínske spoločnosti zistili, že potrebujú zahraničného zákazníka, aby sa stali medzinárodnými značkami. Pochopili, že na dosiahnutie globálneho uznania budú potrebovať určitý čas.
Od Haier až po Huawei. Veľké čínske spoločnosti, ktoré sú už dnes populárne, zistili, že cesta k tomu, aby sa stali medzinárodnými značkami, nie je ani pre nich vydláždená. Donedávna sa Čína spoliehala na menej známu značku, bez potreby širšej komunikácie a akumuláciu zdrojov. Prevrat sa datuje v roku 2005, keď prišla akvizícia spoločností Lenovo a IBM. "Keď tamjšie firmi uvideli, čo sa udialo, povedali, že chcú byť ako Lenovo. Chcú sa dostať do povedomia tým, že získajú významnú firmu, ako napríklad v počítačoch IBM," povedal pre CNBC Scott Kronick, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti Ogilvy Public Relations.
Výkonný riaditeľ vyzdvihuje väčšiu ochotu čínskych podnikov lepšie sa orientovať na spotrebiteľa na zahraničných trhoch, namiesto slepého uplatňovania existujúcich obchodných modelov. Niektoré spoločnosti samozrejme prijali partnerstvo s viacerými veľkými menami, aby sa odlíšili od svojich konkurentov.
Napríklad spoločnosť Huawei, ktorá dnes už intenzívne investuje do výskumu, vývoja a marketingu, spolupracuje s výrobcom prémiových fotoaparátov Leica na niekoľkých modeloch smartfónov, ktoré sú určené pre hig-end spotrebiteľský segment. "Myslím si, že tieto partnerstvá sú veľmi dôležité pre značky ako Huawei a Oppo, ale myslím, že čokoľvek, čo zvýši hodnotu týchto značiek, je veľmi dôležité," povedal Kronick.
Zatiaľ čo väčšina špičkových značiek na svete má sídlo v USA, čínske značky pomaly stúpajú v hodnote. Vyplýva to z výročnej správy Millward Brown o najcennejších svetových značkách. V roku 2017 je v Číne 13 zo sto najlepších svetových značiek, zatiaľ čo pred 12 rokmi ste na zozname našli jednu jedinú. "Bude to chcieť trocha času, myslím, že tieto značky nevznikli za jednu noc… Každá jednotlivá časť odkomunikovania značky ju posúva viac do povedomia," povedal Kronick.
Agentúra Bloomberg ale upozorňuje, že sa prehliadajú určité štrukturálne faktory, ktoré s čínskym technologickým pokrokom súvisia.
Celý rad čínskych spoločností využíva podporu vlády a ochranu domáceho trhu. Mnohé investujú obrovské sumy do umelých inteligencií a tak nás pravdepodobne čakajú ďalšie prekvapenia. Lenže čínskej spoločnosti z veľkej časti riešia problémy, ktoré sú špecifické pre ich domáci trh. To okrem iného vysvetľuje, prečo svoj domáci úspech väčšinou len ťažko dokážu zopakovať aj za hranicami. Tam musia poskytovať spotrebiteľom iné preferencie a operovať na inom type trhu než doma.
Dôležité je si ale uvedomiť, že za náskokom Číny, napríklad v mobilných platbách, stojí v prvom rade jej archaický bankový systém. Ten už dlhé roky slúži najmä záujmom veľkých firiem a nie spotrebiteľom. V Číne nemajú vyspelý platobný systém, ktorý by používal platobné karty. To umožnilo získať si v podstate monopolnú pozíciu dvom hlavným hráčom, ktorí poskytujú platby prostredníctvom mobilného telefónu (Tencent Holdings a Alibaba Group). Spotrebiteľ na Západe je v úplne inej situácii, pretože si môže vybrať z širokej škály platobných nástrojov a firiem, ktoré ich ponúkajú.
Podobných príkladov ale nájdeme viac. Spoločnosť Alibaba dosiahla svoj obrovský úspech aj vďaka tomu, ako je v Číne náročná prevádzkovať kamenný obchod. Ceny nehnuteľností sú vysoké, dokonca aj pre veľké supermarkety. Spotrebiteľ sa preto radšej obráti na internetový obchod. Na Západe vzbudil veľkú pozornosť prudký nárast popularity zdieľania bicyklov, lenže v Číne je to zase inak. Tam musia ľudia s nízkymi príjmami riešiť problém "poslednej míle". Ako sa premiestniť niekam, odkiaľ sa už dá využiť verejná doprava. Na Západě tento dopyt po veľmi lacných prostriedkoch nie je ani z ďaleka tak veľký, a to ani v Holandsku, kde sú bicykle veľmi populárne.
