oPeniazoch.sk, Lindak Foto: SITA/AP
Za posledné týždne sa v krypto-svete nestalo nič zásadné, čo by výrazne hýbalo cenou či povesťou kryptomien smerom nahor, či nadol. Napriek tomu sa vyskytlo niekoľko udalostí, ktoré stojí za to spomenúť.
Určite si pozornosť zaslúži kórejská burza Bithumb, ktorá patrí medzi top 10 najväčších bitcoinových búrz. Transakcie na nej tvoria asi 3% zo všetkých bitcoinových búrz a približne 13% v rámci Etherea. Najväčšia burza v Južnej Kórei bola napadnutá. Odhaduje sa, že hackeri ukradli identifikačné údaje približne 30 000 obchodníkom, pričom sa hovorí aj o ukradnutých Bitcoinoch. Napriek tomu, že oficiálne čísla burza neoznámila, chce škody kompenzovať zaplatením skoro 90 dolárov každému poškodenému. Hacknutie prebehlo prostredníctvom tzv. DDoS útoku (Distributed Denial of Service), kde sa jedná prakticky o to, že útočník zahltí web množstvom požiadaviek, pričom ho zneprístupní pre bežného používateľa. Vďaka útoku, avšak skôr napriek útoku, v rovnakom čase vzniká legislatíva, ktorá by burzy mala regulovať. Doteraz v Južnej Kórei, na rozdiel od Japonska, žiadna takáto legislatíva neexistovala. Po novom by burzy mali dodržiavať štandardné pravidlá proti praniu špinavých peňazí, pričom by mali preveriť aj identitu obchodníkov. To už je pri väčších burzách ako Korbit, Bithumb a Coinplug v Kórei aj teraz štandardom. Novinkou bude držanie povinného kapitálu vo výške minimálne 436 tis. dolárov, ktorý má slúžiť ako rezerva. Bude to niečo podobné ako povinné minimálne rezervy komerčných bánk.
V minulom článku som spomínal krypto-systém Ethereum a fenomén posledných týždňov ICO (Initial Coin Offering), v rámci ktorého start-upy získavajú prostriedky na rozbehnutie svojho podnikateľského plánu. Samozrejme ICO už získalo pozornosť regulátorov. V Spojených štátoch sa Komisii pre burzy a cenné papiere(SEC) nepáči neregulovaný systém, ktorý môže poskytovať platformu pre pranie špinavých peňazí. Problémom je, že ako ho budú regulovať. Na jednej strane ICO je založené na decentralizovanom Blockchaine, čo znamená, že SEC ho nevie priamo regulovať. Na strane druhej v USA zatiaľ nemajú orgán, ktorý by špeciálne reguloval kryptomeny. V konečnom dôsledku SEC musí prísť s reguláciou, keďže ICO je veľmi podobný systému predaja cenných papierov. A predaj cenný papierov sa nemôže v USA vykonávať bez toho, že by nepodliehal schváleniu od komisie. ICO v konečnom dôsledku porušuje federálny zákon, otázne je ako ho bude komisia regulovať.
V Číne proti ICO vystúpili niektoré burzy. Vyjadrili sa, že nebudú listovať na burzu tokeny s tým spojené, pretože to považujú za bublinu, ktorá môže čoskoro prasknúť. Burzy si nechcú robiť zbytočné problémy.
Čerešničkou na torte medzi správami sú všakovaké nápady v spojitosti so systémom Blockchain. Jedna spoločnosť oznámila, že chce vyvinúť aplikáciu prostredníctvom ktorej si budete môcť anonymne objednať prostitútku. Iná spoločnosť, by chcela čipovať kravy, aby tak prostredníctvom Blockchainu mohla sledovať kde sa kravy nachádzajú, či v akom sú zdravotnom stave. V konečnom dôsledku by ste si mohli pozrieť históriu vášho steaku.
Na koniec sa pozrieme na Ethereum a Bitcoin. Konkrétne koľko tieto dva krypto-systémy spotrebujú elektriny na svoju prevádzku. Celý systém je založený na tzv. miningu, v rámci ktorého počítač rieši určité úkony, aby tak v konečnom dôsledku vytvoril nové jednotky a schválil staré transakcie. Samozrejme záleží od tej-ktorej meny, či je možné ju ťažiť vo veľkom, ako Bitcoin, alebo aj doma, ako Ethereum. Samozrejme toto ťaženie si vyžaduje elektrinu a tá je zároveň najväčším nákladom pri ťažbe.
V nasledujúcej infografike uvádzame energetickú náročnosť prevádzky Bitcoinu a Etherea. Samozrejme je to približný odhad, ktorý závisí na náročnosti ťažby, efektivite používaných zariadení a samozrejme od ceny elektriny a ceny BTC/ETH. V ekonomickom modely sa predpokladá, že drvivú väčšinu nákladov tvoria náklady na elektrinu, tak ako sme spomínali vyššie. Teda model vychádza z teórie, že projekty sú dovtedy efektívne kým príjmy (vyťažené množstvo BTC/ETH) prevyšujú prevádzkové náklady.
Autorom je Martin Lindák, analytik Nadácie F.A. Hayeka
