oPeniazoch.sk, Finance.gov Foto: TASR/AP
Dnes sa otvorením článku 50 Lisabonskej zmluvy spustil formálny proces odchodu Veľkej Británie z Európskej únie, ktorý bude trvať 2 roky. V praxi to znamená, že v marci 2019 už nebude Británia členským štátom EÚ.
Finálna dohoda o finančnom vyrovnaní medzi Veľkou Britániou a EÚ bude závisieť najmä:
– od formy dohody o prístupe na voľný trh,
– od rozhodnutia Veľkej Británie zúčastniť sa niektorých programov EÚ (najmä v oblasti vedy a výskumu)
– od spôsobu akým sa obe strany vysporiadajú s aktívami (majetok EÚ) a pasívami (záväzky z minulosti).
Najkonzervatívnejší scenár počíta s nulovými príspevkami Británie do rozpočtu EÚ hneď po jej vystúpení. Zvyšné štáty EÚ by sa v takomto prípade museli dohodnúť, či tento výpadok doplnia zo štátnej kasy alebo radšej zoškrtajú výdavky rozpočtu EÚ.
Ak by bol príspevok VB v roku 2019, resp. 2020 nulový a výška rozpočtu EÚ by bola znížená len o príjem Veľkej Británie z rozpočtu EÚ, tento výpadok by znamenal nárast príspevkov Slovenskej republiky o približne 60 mil. EUR ročne, čo predstavuje menej ako 0,1 % HDP Slovenska. V relatívnom vyjadrení by tento nárast predstavoval približne 6,5% a spomedzi štátov EÚ 27 by patril k priemeru. Na brexit by najvýraznejšie doplatilo Švédsko, no významný dopad by zaznamenalo aj Nemecko, Rakúsko a Holandsko, spolu ide štáty, ktoré si v minulosti vyrokovali výnimku z britského rabatu.
Neochota platiť viac do rozpočtu EÚ môže viesť k tlaku na zachovanie súčasnej úrovne príspevkov členských štátov sprevádzanom poklesom výdavkov EÚ, vrátane politík, v ktorých je SR výrazným príjemcom. V praxi by to znamenalo zníženie výdavkov EÚ o viac ako 20 mld. EUR/rok. Z každej miliardy rozpočtu EÚ získa SR približne 20 miliónov.
