V obchodoch na Slovensku sme vlani nechali 17,5 mld. EUR

oPeniazoch.sk

Masy ľudí vyčkávajúce pred bránami nákupného centra už tri hodiny pred jeho otvorením. Zákazníci ochotní zobrať si kvôli nákupom dovolenku alebo „na tajnáša“ opustiť na pár hodín svoje pracovisko. Hlava na hlave, dopravný kolaps či mizivá šanca zaparkovať, a to všetko pre neodolateľnú chuť nakupovať. Tak toto nie je žiadny opis záberov z amerického filmu, ale realita, ktorej svedkami sme boli len pred niekoľkým týždňami opäť aj na Slovensku, teda konkrétne v Bratislave. Poviete si, že takto predsa kríza či opatrné a šporovlivé správanie spotrebiteľa nevyzerá. Situácia v Bratislave je ale iná ako v ostatných regiónoch Slovenska a tržby obchodníkov z Bratislavského kraja tvoria z tých celoslovenských až 44 %

Vlani sme v slovenských obchodoch nechali 17,5 mld. EUR. Na rast maloobchodných tržieb to ale nestačilo a oproti roku 2010 prišlo k ich poklesu o – 2,8 %. Najviac sa podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja. Ich tržby tvorili z tých celoslovenských až 44 %. Podiel Bratislavského maloobchodu nebol pritom takto vysoký ani raz za posledné desaťročie. Dokonca pred vypuknutím krízy nikdy neprekročil hranicu 40 %. Podiel tržieb utŕžených v ostatných regiónoch Slovenska sa vlani pohyboval od 6,1 % v Košickom kraji do 9,4 % v Nitrianskom kraji. Ani jednému regiónu, s výnimkou stagnujúceho Trenčianskeho kraja, sa ale vlani nepodarilo tržby maloobchodu medziročne zvýšiť.

Poznáme dôvody, prečo takmer polovica tržieb končí v rukách bratislavských obchodníkov. Väčšia plocha obchodných priestorov je v Bratislave dôsledkom toho, že ak už na Slovensko má prísť nová značka, tak svoju obchodnú púť odštartuje zväčša v hlavnom meste alebo v jeho bezprostrednom okolí. Navyše, ľuďom žijúcim alebo zarábajúcim v Bratislave vyššie príjmy umožňujú míňať mesačne viac peňazí na nákupy tovarov. Do Bratislavy ale chodia nakupovať v nemalej miere aj obyvatelia z ostatných kútov SR. Bratislavčan naopak nakupuje v inom regióne krajiny iba vtedy, ak v ňom trávi dovolenku alebo je na návšteve u príbuzných. Keď už sa Bratislavčan rozhodne za nákupmi vycestovať, tak skôr do okolitého zahraničia. Nemôžeme vylúčiť ale ani prípady, kedy centrála obchodov má sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov sa tak zarátajú do Bratislavského kraja. Tato situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších reťazcov alebo predajní, no niečo obdobné môže platiť napríklad aj v prípade internetových obchodov.

Ročné tržby obchodníkov vo výške 17,5 mld. EUR ale nie sú zásluhou iba Slovákov. Nakupujúcimi na Slovensku bývajú aj obyvatelia iných krajín tráviacich na Slovensku či už dovolenku alebo služobnú cestu. Bratislava, plná obchodov, môže byť svojou polohou určitým lákadlom aj pre nákupy Maďarov, Čechov či Rakúšanov, ktorí do nej majú takpovediac na skok.

Vlani nechali či už slovenskí zákazníci alebo nakupujúci zo zahraničia najviac peňazí, až 7,6 mld. EUR, predovšetkým v nešpecializovaných predajniach [so zmiešaným tovarom]. Sumu 3,3 mld. EUR utŕžili dovedna predajcovia ostatného tovaru [t. j. odevov, kozmetiky, šperkov či liekov]. Predajniam s pohonnými látkami či obchodom s domácimi potrebami sme nechali zarobiť viac ako 1,8 mld. EUR. Tržby internetových obchodov, resp. obchodov mimo predajní, stánkov a trhov predstavovali vlani 1,6 mld. EUR. Väčšina oblastí maloobchodu sa pritom ani vlani nedočkala medziročného nárastu tržieb. Výnimkou boli iba predajne pre IKT, obchody s tovarom pre kultúru a rekreáciu či už spomínané predajne s tovarom pre domácnosť, ktorým sa podarilo tržby medziročne zvýšiť.

Zdroj: Poštová banka

• Zdieľať

• Tip na článok?