oPeniazoch.sk
ČTK/red
Čína zvažuje postaviť na svojej budúcej lunárnej výskumnej stanici, ktorú plánuje spoločne s Ruskom, jadrovú elektráreň, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov čínskej lunárnej misie.
Peking v posledných tridsiatich rokoch značne rozvinul svoje vesmírne programy a investoval do nich v prepočte miliardy eur v snahe stať sa hlavnou vesmírnou veľmocou. Do konca dekády má ambície pristáť s ľuďmi na Mesiaci, o čo sa opäť usilujú aj Spojené štáty.
-
Bez bločku a lacnejšie? Slováci to povedali na rovinu, štát má veľký problém! (prieskum)
-
Kam zmizli milióny z vyšších daní? Slovensko pyká za život na dlh, celý rast príjmov zhltli splátky úrokov!
-
Jednoduchšie podnikanie či lacnejšie energie: Pozrite si zoznam opatrení, ktoré majú naštartovať Slovensko!
Okrem jadrovej energie by mohla energetická sieť budúcej Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice (ILRS) závisieť od solárnej farmy, uviedol na prezentácii v Šanghaji Pchej Čao-jü, technický šéf misie Čchang-e 8 plánovanej na rok 2028. Jej cieľom je položiť stavebné základy ILRS.
O plánoch umiestnenia jadrovej elektrárne na Mesiaci informovala tiež minulý rok ruská vesmírna agentúra Roskosmos. Tieto plány počítali s jej vybudovaním medzi rokmi 2033 a 2035.
Považujete plány na novú jadrovú elektráreň na Mesiaci za reálne?
Po viac ako 40-ročnej pauze sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Prvýkrát od roku 1976 na mesačnom povrchu pristála v decembri 2013 čínska sonda Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozítkom Nefritový králik. V posledných rokoch sa o dosiahnutie Mesiaca so svojimi sondami úspešne aj neúspešne pokúsilo viacero vládnych agentúr i súkromných firiem, naposledy sa to na začiatku tohto marca podarilo modulu Blue Ghost americkej spoločnosti Firefly Aerospace.
Len minulý rok pritom Čína úspešne na Mesiac vyslala ďalšiu sondu Čchang-e 6. Táto misia bola výnimočná tým, že ako prvá priniesla na Zem vzorky z odvrátenej strany Mesiaca. Zábery z tejto misie si môžete pozrieť aj v našej galérii nižšie.
Čínsky harmonogram lunárneho dobývania sa do určitej miery zhoduje s plánmi programu Artemis amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Ten podľa posledných vyjadrení z vlaňajšieho decembra počíta s pristátím posádky na prirodzenej družici Zeme v roku 2027. Peking plánuje vyslať svojich astronautov na Mesiac do roku 2030.
Poslední astronauti vstúpili na povrch Mesiaca v rámci amerického programu Apollo v roku 1972.
