oPeniazoch.sk, ČTK
V Česku vzniká prvá stavba čiastočne využívajúca podhubie zvané mycélium. Projekt Samorost by sa mal využívať hlavne pre glamping, teda luxusnejšiu formu kempovania. Je hotová časť prvého modulu, ktorý by mal byť kuchyňou. Dosky z podhubia mycélium sa vložia medzi drevené rebrá a mali by slúžiť ako tepelný izolant. Novinárom to na štvrtkovej prezentácii povedali architekti projektu zo spolku Mymo a zástupcovia stavebnej sporiteľne Buřinka Českej sporiteľne, ktorá projekt financuje. Budova z dvoch samostatných modulov by mala byť hotová koncom tohto roka.
„V súčasnosti prebehla prvá výrobná fáza. Prvý modul domu má už časť drevenej konštrukcie, do ktorej boli vsadené prvé mycéliové dosky. V interiéri budú plniť zvukovo izolačnú funkciu, spoza drevenej preglejky potom izoláciu tepelnú. Súčasne sme zostavili základ pre podlahovú časť. Ďalšie fázy budú okrem iného zahŕňať dokončenie izolačných obkladov, hydroizoláciu, výrobu stredovej časti a druhého modulu, prichytenie šindľov a prípravu interiéru,“ povedala architektka Kateřina Sýsová. Energia v Samoraste sa bude čerpať z dvoch fotovoltických panelov.
Mycélium je zhluk vzájomne prepletených vlákien charakteristický najmä pre huby a niektorý typ baktérií. Podhubie v doskách podľa Sýsovej nie je živé, a ďalej sa tak nemôže rozpínať a nemôžu sa v ňom množiť mikroorganizmy. Ak by sa ale zalievalo, tak materiál môže pomáhať bujeniu baktérií. Preto stavby s mycéliom vyžadujú vyššie nároky na dezinfekciu. Jeho výroba potrebuje čisté prostredie. Nie je nutné prostredie laboratórne, ale nedá sa vyrábať napríklad v dielni. Pri výrobe majú pracovníci napríklad nasadené rukavice a rúška. Huba rastie zhruba tri týždne až mesiac.
Využitie mycélia a dreva vraj robí stavbu plne ekologickou a udržateľnou
Využitie mycélia a dreva podľa autorov robí stavbu plne ekologickou a udržateľnou. Pri výrobe nevzniká žiadny odpad a dá sa opäť recyklovať. Je ale takzvane samonosný, a nedajú sa doň zasadiť žiadne interiérové prvky. Na to v budove následne slúži drevo. Napríklad kuchynská linka či klinček na obraz sa musia prirobiť zvlášť na drevenú dosku. Krátkodobé pôsobenie vody doskám z podhubia podľa predsedu Mymo Jakuba Seiferta nevadí. Dlhodobé by však mohlo, podobne ako pri ďalších biologických materiáloch.
Na Samoroste sa podľa predsedu predstavenstva Buřinky Libora Vošického dá demonštrovať, že možno mycélium používať ako ďalší udržateľný materiál využiteľný v stavebníctve. V horľavosti a pevnosti je totiž podobné ako materiály, ktoré sa v stavebníctve bežne využívajú. „Chceme, aby sa o vlastnostiach a potenciáli využitia húb v stavebníctve dozvedela čo najširšia verejnosť, najmä potom akademická sféra a potenciálni investori, ktorí by sa materiálu chytili a zaviedli ho do priemyselnej výroby a udržateľného stavebníctva,“ dodal.
Spolok Mymo združuje osobnosti z výskumu, ktorí si dali za cieľ položiť základy mycéliovej architektúry v ČR. Ide o odborníkov napríklad z Fakulty architektúry ČVUT a z firmy Mykilio.
