Cesty socialistického Poľska si nemožno predstaviť bez Malucha, teda Fiatu 126p, ktorého prvé kusy opustili výrobnú linku 6. júna 1973. Autíčko talianskeho pôvodu prežilo aj pád komunistického režimu a v továrni v juhopoľskom meste Bielsko-Biala sa vyrábalo až do septembra 2000. Ako posledná z vyše 3,3 milióna miniautomobilov opustila výrobný pás zvláštna séria 500 červených a 500 žltých fiatiek nazvaná Happy End.
Vozidlu patrí okrem iného zásluha za motorizáciu Poľska, podobne ako sa to podarilo o dve dekády skôr Fiatu 500 Nuova v Taliansku. Na talianske autíčko, ktoré sa v polovici 50. rokov zrodilo ako alternatíva skútra Vespa na štyroch kolesách, napokon Fiat 126 priamo nadviazal, a to nielen rozmermi, ale tiež technickým poňatím. Podobne ako „päťstovka“ dostal o osem centimetrov dlhší a podstatne hranatejší voz vzduchom chladený dvojvalec, umiestnený vzadu a poháňajúci zadné kolesá.
Na auto, ktoré napriek miniatúrnym rozmerom často suplovalo funkciu rodinného vozidla, dodnes spomína veľa Poliakov s istou nostalgiou. Kolujú napríklad viac či menej uveriteľné historky o tom, koľko cestujúcich a aké množstvo nákladu dokázala fiatka prepraviť. Dnes si už zrejme len málokto dokáže predstaviť, že Maluch zvládol odviezť na dovolenku päťčlennú rodinu. Autíčko ale slúžilo aj ako sťahovací voz, na jeho streche sa prevážali chladničky, televízory alebo bicykle.
Poľská vláda v roku 1971 podpísala licenčnú dohodu na malú fiatku
Pôvodný Fiat 126 (malé p v názve niesla len variant vyrábaný v Poľsku) sa prvýkrát predstavil verejnosti na autosalóne v Turíne v novembri 1972. Už o rok a mesiac skôr pritom zástupcovia poľskej komunistickej vlády podpísali licenčnú dohodu, ktorá rozhodne nebola krokom do prázdna. Fiaty sa licenčne v Poľsku (podobne ako v rade iných krajín vrátane Československa) vyrábali už medzi svetovými vojnami a od 60. rokov minulého storočia potom v krajine vznikal väčší Fiat 125p.
Varšava o licenciu na vozidlo prejavila záujem s cieľom pozdvihnúť priemyselnú produkciu krajiny a zvýšiť životný štandard obyvateľov. O tom, že komunisti vedení Edwardom Gierkom mali s malým autom veľké plány, svedčí skutočnosť, že rozšírenie výrobnej linky v Bielsku-Bialé a výstavba továrne v meste Tychy boli v 70. rokoch jednou z najväčších investícií v Poľsku. Prvý Fiat 126p však zostavili v Bielsku-Bialé ešte z talianskych dielov.
Vznikol aj vzácny kabriolet, no kombi skončilo pri prototype
Fabryka Samochodów Malolitražowych (čiže továreň maloobjemových automobilov) dlho vyrábala iba základný variant, hoci postupne vylepšovaný napríklad o trochu silnejší motor. Až v druhej polovici 80. rokov prišla s verziou Bis, ktorá mala výklopné tretie dvere a kvapalinou chladený motor, vzácny bol kabriolet, vyrobený v piatich stovkách exemplárov. Ďalšia modifikácia, ako dodávka či kombi, zostali len v prototypovej fáze, rovnako dopadol aj pokus zaobstarať Malucha pohonom predných kolies.
Podobne ako v ostatných krajinách východného bloku tiež v Poľsku dopyt prevyšoval ponuku, a tak sa na automobily niekedy aj dosť dlho čakalo. „Bolo to niečo neuveriteľné. Vypĺňali sa poradovníky. Systém fungoval tak, že človek musel najprv vozidlo zaplatiť, a potom niekoľko mesiacov a niekedy aj rokov čakať na tajomnú obálku s pozvaním k jeho odberu,“ spomínal pred pár rokmi na svojho prvého Malucha redaktor poľského automobilového magazínu Stanislaw Uklanski.
Nakoniec sa Maluch vyrábal aj v Rakúsku
Fiat 126p navyše nebol práve lacný, v roku 1973 jeho cena v Poľsku zodpovedala dvom priemerným ročným platom – a ak ho chcel človek hneď, musel na burze siahnuť do vrecka ešte o polku hlbšie. Auto sa pritom pomerne úspešne vyvážalo, a to nielen do socialistických krajín, ale aj do západnej Európy. Okrem Talianska (kde posledné vyrobili v roku 1980) sa Fiat 126 krátko vyrábal aj v rakúskom Steyre, výraznejšia bola produkcia v Juhoslávii, kam sa rozložené vozidlá vyvážali výmenou za Zastavu 1100.
Po páde komunistického režimu v roku 1989 síce Poliaci dostali príležitosť zaobstarať si modernejšie vozidlá, v krajine tiež vyrástli továrne západných automobiliek, Maluch ale svojich komunistických otcov prežil o viac ako desať rokov. Posledné roky vznikal už v réžii Fiatu, ktorý kúpil továrne v Bielsku-Bialé i Tychach, kde začal vyrábať moderné Cinquecento a po ňom aj ďalšie modely. Tie sa však do sŕdc Poliakov nikdy nezapísali tak ako Maluch, z ktorého sa nielen v Poľsku postupne stáva obľúbený dostupný veterán.
