Sledujem možnosti investovania na Slovensku od začiatku 90. rokov, kedy vznikli prvé príležitosti na investovanie. Dovolím uviesť postrehy k vážnym problémom kolektívneho investovania. Začiatkom 90. rokov, vznikli na SLovensku prvé možnosti investovania formou podielových fondov (PF). Ako prvá ponúkla svoje produkty 1. slovenská IS. (otvorené aj uzavreté fondy). Investície fondov boli smerované do realít a obligácii. Významnejší produkt, ktorý uvedená spoločnosť ponúkla v roku 1992, bol otvorený PF – Sporofond. 1. vlna KP umožnila vznik ďalších IS ako správcov IF. Na príklade Sporofondu chcem poukázať, že záujemca, ktorý bol ochotný investovať aspoň 5000 Sk a stal sa podielnikom tohto fondu, mal (už v roku 1992) ponúknutý kvalitný a bohatý informačný servis. Neskôr vznikli ďalšie PF založené novými IS (napr. VUB Invest, ...). Dovolím si tvrdiť, že záujemcom o kolektívne investovanie poskytovali dostatok informácii z danej oblasti. Okrem PF, vznikli príležitosti na investovanie do akcií IF z 1. vlny KP. Trhové ceny týchto akcií boli výrazne (niekedy až rádovo) pod hodnotou ich čistej vnútornej hodnoty. Odhliadnuc od defektov, ktoré neskôr v súvislosti s týmito fondmi nastali, pokladám investície do niektorých akcií tohto typu v určitom čase za omnoho výhodnejšie ako do podielov PF (napríklad 1 akcia fondu s portfóliom podobným ako Sporofond sa dala kúpiť aj 10 krát lacnejšie ako podiely Sporofondu kryté rovnakou hodnotou aktív ako uvedená 1 akcia). Defekty, ktoré neskôr vo vývoji fondov nastali, sú zrejme dôvodom, prečo dnes hovoríme, že kolektívne investovanie je len v začiatkoch (aj keď teoreticky funguje už 10 rokov !). Základné dôvody týchto defektov vidím v nasledovnom: - pokusy správcov (majoritných vlastníkov) investičných fondov o transformáciu na bežné akciové spoločnosti, čo je v rozpore s ich poslaním – byť transparentnými, rozkladať riziko investovania svojich aktív podľa zákonných pravidiel, ... - neisté zásahy dozoru nad kapitálovým trhom do týchto procesov v záujme „ochrany“ minoritných akcionárov - pomalé rozhodovanie o právoplatnosti poškodzujú akcionárov - pre mňa nepochopiteľný paradox: akcionári nemôžu nakladať s akciami, pričom fond (spoločnosť) môže nakladať s majetkom (lepší predpoklad tunelovania si neviem predstaviť) - absolútna strata informácii o týchto spoločnostiach aj pre ich akcionárov Dôsledkom sú otázky: - Kde sú informácie o bývalých fondoch ako VUB Kupón, Harvardské IF, ... (o ktorých už roky viem len , že zmenili názov spoločnosti transformáciou na a.s.)? - Kto predstúpi pred akcionárov s informáciou, čo je s ich majetkom? - Kto je zodpovedný za tento vývoj? Nechcem hodnotiť príčinu, prečo takéto javy nastali, faktom však je, že ich dôsledky na istý čas ochromili pozitívny vývoj kolektívneho investovania na Slovensku. Dúfam, že správcovia množstva nových PF, ktoré vznikajú, ponúknu nové možnosti, ktoré opäť vrátia dôveru v kolektívne investovanie na Slovensku.

Dlhšiu dobu sa zaoberám myšlienkou založiť investičný klub (maximálne 20 členov) po vzore investičných klubov, tak ako fungujú v USA. Pri dnešných možnostiach investovania cez Internet na zahraničných kapitálových trhoch sa mi táto možnosť javí ako zaujímavý spôsob kolektívneho investovania. Má niekto skúsenosti s niečím podobným u nás? Je to nejako legislatívne obmedzené?