oPeniazoch.sk
TASR
Nórsky štátny investičný fond, najväčší svojho druhu na svete, vykázal za 1. polroku 2022 stratu 1,68 bilióna nórskych korún (170,68 miliardy eur), keďže trhy s akciami a dlhopismi zasiahli obavy z globálnej recesie a nekontrolovateľný rast inflácie. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Návratnosť investícií fondu vo výške 1,3 bilióna USD (1,28 bilióna eur) bola za obdobie január až jún dosiahla záporných 14,4 %, čo však bolo o 1,14 percentuálneho bodu viac ako návratnosť jeho benchmarkového indexu.
„Trh charakterizovali rastúce úrokové sadzby, vysoká inflácia a vojna v Európe,“ uviedol vo vyhlásení Nicolai Tangen, generálny riaditeľ spoločnosti Norges Bank Investment Management, ktorá fond spravuje. „Technologickým akciám sa darilo obzvlášť zle s návratnosťou záporných 28 %,“ dodal.
Nórsko založilo fond v roku 1996 a investuje príjmy ropného a plynárenského sektora. Fond má podiely vo viac ako 9300 spoločnostiach na celom svete, pričom vlastní 1,3 % všetkých kótovaných akcií. Jeho hodnota 1,3 bilióna USD sa podľa niektorých meraní približne rovná veľkosti mexickej ekonomiky, ktorá je 16. najväčšia na svete.
Všetky sektory, do ktorých fond investuje, zaznamenali v 1. polroku záporné výnosy okrem energetiky, kde boli výnosy na úrovni 13 %, keďže ceny energií prudko vzrástli po ruskej invázii na Ukrajinu.
Centrálne banky na celom svete tento rok agresívne zvýšili úrokové sadzby v rámci boja proti inflácii, čo viedlo k zvýšeniu nákladov na pôžičky a zníženiu ziskových marží pre korporácie.
Technologický index Nasdaq Composite a širší index S&P 500 zaznamenali v 1. polroku najväčší pokles od globálnej finančnej krízy, zatiaľ čo trhy s vládnymi dlhopismi v USA a Európe mali z sebou najhorší štart do tohto roka za celé dekády.
Celkovo bolo na konci júna 68,5 % fondu investovaných do akcií, 28,3 % do fixných výnosov, 3 % do nekótovaných nehnuteľností a 0,1 % do nekótovanej infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energie.
(1 EUR = 9,8428 NOK; 1 EUR = 1,0131 USD)
