oPeniazoch.sk
mBank Foto: getty images
Alarmujúce je však zistenie, že takmer každý desiaty napadnutý utrpel nejakú škodu. Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM/MARK, ktorý zrealizovala pre mBank.
Slováci, ktorí v prieskume potvrdili, že majú reálnu skúsenosť s ohrozením svojej bezpečnosti v on-line prostredí, uviedli, že k nemu najčastejšie došlo formou phishingu (61 %). Phishing je typ útoku, pri ktorom sa podvodník snaží elektronickou formou (napr. e-mail či SMS) vylákať citlivé informácie ako napríklad heslo, číslo platobnej karty alebo iné podobné informácie, ktoré sa dajú jednoducho zneužiť.
Skupina mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov sa v porovnaní s ľuďmi v strednom veku a seniormi nad 65 rokov stretla s väčším množstvom rôznych typov hrozieb – phishing (47 %), odcudzenie identity či účtu na sociálnej sieti (36 %) alebo ich neznáma osoba kontaktovala s cieľom vylákať peniaze (33 %). Respondenti v strednom veku (64 %) a seniori (65 %) sa najčastejšie stretli práve s phishingom.
Prieskum ukázal, že v prípade, že došlo k nejakému ohrozeniu, bola väčšina takýchto pokusov odhalená včas a bez vzniku škody (91 %). Alarmujúce je však zistenie, že takmer každý desiaty napadnutý utrpel nejakú škodu – či už došlo k úniku informácií alebo k finančnej ujme.
Pri výskyte bezpečnostnej hrozby hľadajú ľudia pomoc najmä v rámci rodiny, priateľov či kolegov (43 %), na banku sa obrátilo 40 % respondentov a na políciu 8 % opýtaných. Každý štvrtý ohrozený (23 %) uviedol, že v čase hrozby nevedel, čo má robiť.
Väčšina Slovákov tvrdí, že sú v online prostredí opatrní a väčšinu bezpečnostných zásad dodržiava viac ako 80 % z nich. Výsledky prieskumu ukázali, že medzery majú pri blokácii aktuálne nepoužívanej platobnej karty. Viac ako polovica opýtaných (53 %) uviedla, že túto možnosť väčšinou alebo nikdy nevyužíva. Blokáciu magnetického prúžka na platobnej karte väčšinou alebo nikdy nevyužíva až 58 % respondentov. Takmer nikde v Európe sa magnetickým prúžkom už neplatí a jeho deaktivácia môže výrazne zvýšiť ochranu pred tzv. skimmingom – skopírovaním údajov z platobnej karty a jej následným zneužitím.
Výraznejšie rozdiely v dodržiavaní bezpečnostných zásad z pohľadu vekových kategórií sa preukázali napríklad pri zabezpečení domácej wi-fi siete. Dôsledne zabezpečenú ju má vždy až 91 % mladých oproti napríklad 77 % ľudí v strednom veku či 72 % seniorov.
Svoj mobilný telefón si biometriou či heslom vždy dôsledne chráni 82 % mladých ľudí, ale len 46 % seniorov. Ukázalo sa, že mladí ľudia sú oproti seniorom menej opatrní pri používaní verejnej wi-fi siete – do svojho internet bankingu alebo e-mailu sa cez ňu prihlasuje 29 % mladých a len 20 % seniorov. Až 90 % seniorov vo veku nad 65 rokov si väčšinou alebo vždy nastavuje limit na karte pre výber, platbu v obchode či online platbu podľa potreby, u mladých ľudí túto možnosť väčšinou alebo vždy využíva 82 % opýtaných.
Výsledky prieskumu priniesli aj ďalšiu zaujímavú informáciu, Slováci vedia o parametroch zabezpečujúcich silu prístupových hesiel a využívajú faktory, ktoré túto silu podporujú. Napríklad používanie číslic v hesle (96 %), dĺžka hesla aspoň 8 znakov (91 %) a kombinácia malých a veľkých písmen (79 %). Na každom účte má iné heslo 64 % opýtaných. Určité rezervy máme napríklad v pravidelnom obmieňaní hesiel (40 %) a vo využívaní špeciálnych znakov (31 %). Z pohľadu vekových kategórií sa ukázali rozdiely pri obmieňaní hesiel – pravidelne si ich mení 42 % mladých, 35 % ľudí v strednom veku a 28 % seniorov. Výsledky prieskumu ukázali aj to, že rozdielne heslo na svojich účtoch má 60 % mladých, 68 % ľudí v strednom veku a 72 % seniorov.
