Názory čitateľov
4 grafy ako dôkaz, prečo môžu USA očakávať rýchlejšie zotavenie ekonomiky než Európa
12. 4. 2021 G.S.
Dajte tam jediný graf o stimuloch a hneď budete vidieť prečo sa ekonomika USA "zotaví" rýchlejšie. Všetko ostatné sú len oblbovačky. Tie bilióny sa nejako prejaviť musia. Teraz už len nejakú poriadnu vojnu a zabezpečiť likvidáciu konkurentov aby dolár nemal problém. A aby jeho krytie armádou USA bolo dôsledné. Nie že si ho niekto dovolí spochybňovať a ignorovať.
12. 4. 2021 Covid Forever
Na mantinelovom Slovensku bohužiaľ existujú len dva typy truhlíkov - zasunutí v americkom anále a zasunutí v ruskom - v skutočnosti je to ten isty a zasunutý je tam, kde práve padajú zo stola omrvinky - a tak je vlastne jedno či sú to omrvinky mongolské, uhorské (turecké), nacistické (nemecké), české, sovietske (ruské), demokratické (americké) a čoskro zrejme čínske (keď si Amíci s Rusákmi vytlučú zuby na Ukrajine - lebo Putin ten knoflík na nukleárnom kufríku zmačkne, keďže Rusi sú na šialené obete zvyknutí, no Američania sa posrali už na Omahe a v Ivojime :(
V iných štátoch však vidia svet normálne a tak hodnotia aj vakcíny proti Covid-19 z iného pohľadu než "či sa to bude Američanom páčiť":
AstraZeneca
Katastrofa PR namiesto úspešného príbehu
Mal to byť skutočne úspešný príbeh: rýchlo vyvinutá vakcína proti koronavírusu vyvinutá renomovanou Oxfordskou univerzitou, ktorá sa dá ľahko prepravovať a očkovať. A za cenu, za ktorú môžu pandémiu nahradiť nielen bohaté západné krajiny. Príbeh spoločnosti AstraZeneca sa však zmenil na katastrofu PR, ktorú si spôsobil do veľkej miery sám - okrem problémov so samotnou vakcínou.
12.04.2021 01.06
Vedci z Oxfordskej univerzity medzi prvými oznámili na jar 2020, že sú na stope vakcíny proti koronavírusu. Ako priemyselný partner chceli dostať na palubu britskú spoločnosť, ale spoločnosť GlaxoSmithKline ich poslala do zadku. Zostala tak AstraZeneca, ktorá zatiaľ bola úspešná s liekmi, ale stále relatívne neskúsená vo vývoji vakcín. John Bell, vedúci imunológ v Oxforde, sa tiež dohodol s firmou, že minimálne v prvom roku by sa nemala zameriavať na zisky a vakcína by sa mala sprístupňovať aj chudobnejším krajinám.
Prvé klinické štúdie, ktoré ešte organizovali oxfordskí vedci, boli veľmi sľubné. Už v júni mnoho krajín čakalo v rade, aby si vopred zabezpečili kvóty pre vakcínu. Ostatné farmaceutické spoločnosti už mali prvé výsledky testov, ale voči spoločnostiam Biontech, Pfizer a Moderna existoval určitý skepticizmus, pokiaľ ide o to, či bude možné vyvinúť nové mRNA vakcíny tak rýchlo.
Chyby už v štúdiách
V lete začala spoločnosť AstraZeneca rozhodujúce štúdie fázy III vo Veľkej Británii, Južnej Afrike a Brazílii. A tu sa začali prvé chyby. Kvôli omylom pri plnení bola niektorým testovaným osobám pri prvom očkovaní podaná iba polovičná dávka. Podľa odborníkov nie je nezvyčajné meniť dávkovanie v takýchto štúdiách, malo by sa to však oznámiť transparentne. Že to tak nebolo, sa malo pomstiť neskôr. Bolo tiež úžasné, že časť kontrolnej skupiny dostala namiesto čistého placeba meningokokovú vakcínu, ako je to bežnejšie.
- pokračovanie -
V iných štátoch však vidia svet normálne a tak hodnotia aj vakcíny proti Covid-19 z iného pohľadu než "či sa to bude Američanom páčiť":
AstraZeneca
Katastrofa PR namiesto úspešného príbehu
Mal to byť skutočne úspešný príbeh: rýchlo vyvinutá vakcína proti koronavírusu vyvinutá renomovanou Oxfordskou univerzitou, ktorá sa dá ľahko prepravovať a očkovať. A za cenu, za ktorú môžu pandémiu nahradiť nielen bohaté západné krajiny. Príbeh spoločnosti AstraZeneca sa však zmenil na katastrofu PR, ktorú si spôsobil do veľkej miery sám - okrem problémov so samotnou vakcínou.
12.04.2021 01.06
Vedci z Oxfordskej univerzity medzi prvými oznámili na jar 2020, že sú na stope vakcíny proti koronavírusu. Ako priemyselný partner chceli dostať na palubu britskú spoločnosť, ale spoločnosť GlaxoSmithKline ich poslala do zadku. Zostala tak AstraZeneca, ktorá zatiaľ bola úspešná s liekmi, ale stále relatívne neskúsená vo vývoji vakcín. John Bell, vedúci imunológ v Oxforde, sa tiež dohodol s firmou, že minimálne v prvom roku by sa nemala zameriavať na zisky a vakcína by sa mala sprístupňovať aj chudobnejším krajinám.
Prvé klinické štúdie, ktoré ešte organizovali oxfordskí vedci, boli veľmi sľubné. Už v júni mnoho krajín čakalo v rade, aby si vopred zabezpečili kvóty pre vakcínu. Ostatné farmaceutické spoločnosti už mali prvé výsledky testov, ale voči spoločnostiam Biontech, Pfizer a Moderna existoval určitý skepticizmus, pokiaľ ide o to, či bude možné vyvinúť nové mRNA vakcíny tak rýchlo.
Chyby už v štúdiách
V lete začala spoločnosť AstraZeneca rozhodujúce štúdie fázy III vo Veľkej Británii, Južnej Afrike a Brazílii. A tu sa začali prvé chyby. Kvôli omylom pri plnení bola niektorým testovaným osobám pri prvom očkovaní podaná iba polovičná dávka. Podľa odborníkov nie je nezvyčajné meniť dávkovanie v takýchto štúdiách, malo by sa to však oznámiť transparentne. Že to tak nebolo, sa malo pomstiť neskôr. Bolo tiež úžasné, že časť kontrolnej skupiny dostala namiesto čistého placeba meningokokovú vakcínu, ako je to bežnejšie.
- pokračovanie -
12. 4. 2021 Covid Forever
Americký zdravotný úrad NIH bol už v tejto fáze podozrievavý, pretože v súčasnosti prehodnocoval implementáciu štúdie fázy III v USA a chýbali mu údaje od starších dobrovoľníkov. Tento problém sa mal tiež neskôr vypomstiť. Americká štúdia sa začala až koncom augusta - a čoskoro bola opäť ozastavená.
Komunikácia ako slabé miesto
Pretože vyšlo najavo, že jeden účastník štúdie vo Veľkej Británii ochorel, štúdia bola prerušená. Toto je tiež bežný proces - má však oveľa väčšiu váhu, keď svetová verejnosť sleduje vývoj vakcín pozornými očami. AstraZeneca oficiálne mlčala, ale šéf spoločnosti Pascal Soriot osobne prezradil niekoľko podrobností niekoľkým novinárom - čo vyvolalo ešte väčšiu pozornosť pred ukončením vyšetrovania prípadu.
Vo Veľkej Británii, Južnej Afrike a Brazílii bola štúdia obnovená po niekoľkých dňoch. V USA však prestávka trvala šesť týždňov - podľa agentúry Bloomberg predovšetkým preto, že predloženie údajov a dokumentov požadovaných úradmi spoločnosti AstraZeneca trvalo tak dlho.
Vysvetlenie potreby priebežnej správy
V novembri spoločnosti Biontech, Pfizer a Moderna konečne predstavili svoje štúdie - s účinnosťou nad 90 percent. O niekoľko dní neskôr to musela nasledovať AstraZeneca - ktorá v predbežnej správe spôsobila veľa zmätku. Asi 90-percentná účinnosť sa dosiahla, keď sa vakcína AstraZeneca podala ako polovičná dávka, po ktorej nasledovala úplná dávka s odstupom najmenej jedného mesiaca.
Účinnosť 62 percent sa dosiahla dvoma plnými dávkami. Potom bola priemerná účinnosť uvedená ako 70 percent. Nejde len o to, že nižšia dávka mala zjavne lepší účinok, čo spôsobilo úžas. Vedci z Oxfordskej univerzity uviedli, že tieto dve rôzne dávky boli zámerným návrhom štúdie, zatiaľ čo spoločnosť AstraZeneca uviedla, že je pravdepodobnejšie, že k nim došlo náhodne.
Prípad zlyhania krízovej komunikácie
Pochybnosti tiež narastali, pretože skupina s nižšou dávkou bola výrazne menšia a zložená odlišne, menovite mladšia a bez akýchkoľvek predchádzajúcich chorôb. Nejasné boli aj niektoré podrobnosti. A: Moderna a Pfizer s 30 000 respektíve 40 000 subjektmi mali podstatne lepšiu databázu ako 12 000 ľudí, na ktorých bola založená štúdia účinnosti AstraZeneca. Skutočnosť, že spoločnosť oznámila o niekoľko dní neskôr, že budú predložené ďalšie údaje, zabezpečila iba obmedzený nárast dôvery. Postup je už považovaný za exemplárny príklad zlyhania krízovej komunikácie.
- pokračovanie -
Komunikácia ako slabé miesto
Pretože vyšlo najavo, že jeden účastník štúdie vo Veľkej Británii ochorel, štúdia bola prerušená. Toto je tiež bežný proces - má však oveľa väčšiu váhu, keď svetová verejnosť sleduje vývoj vakcín pozornými očami. AstraZeneca oficiálne mlčala, ale šéf spoločnosti Pascal Soriot osobne prezradil niekoľko podrobností niekoľkým novinárom - čo vyvolalo ešte väčšiu pozornosť pred ukončením vyšetrovania prípadu.
Vo Veľkej Británii, Južnej Afrike a Brazílii bola štúdia obnovená po niekoľkých dňoch. V USA však prestávka trvala šesť týždňov - podľa agentúry Bloomberg predovšetkým preto, že predloženie údajov a dokumentov požadovaných úradmi spoločnosti AstraZeneca trvalo tak dlho.
Vysvetlenie potreby priebežnej správy
V novembri spoločnosti Biontech, Pfizer a Moderna konečne predstavili svoje štúdie - s účinnosťou nad 90 percent. O niekoľko dní neskôr to musela nasledovať AstraZeneca - ktorá v predbežnej správe spôsobila veľa zmätku. Asi 90-percentná účinnosť sa dosiahla, keď sa vakcína AstraZeneca podala ako polovičná dávka, po ktorej nasledovala úplná dávka s odstupom najmenej jedného mesiaca.
Účinnosť 62 percent sa dosiahla dvoma plnými dávkami. Potom bola priemerná účinnosť uvedená ako 70 percent. Nejde len o to, že nižšia dávka mala zjavne lepší účinok, čo spôsobilo úžas. Vedci z Oxfordskej univerzity uviedli, že tieto dve rôzne dávky boli zámerným návrhom štúdie, zatiaľ čo spoločnosť AstraZeneca uviedla, že je pravdepodobnejšie, že k nim došlo náhodne.
Prípad zlyhania krízovej komunikácie
Pochybnosti tiež narastali, pretože skupina s nižšou dávkou bola výrazne menšia a zložená odlišne, menovite mladšia a bez akýchkoľvek predchádzajúcich chorôb. Nejasné boli aj niektoré podrobnosti. A: Moderna a Pfizer s 30 000 respektíve 40 000 subjektmi mali podstatne lepšiu databázu ako 12 000 ľudí, na ktorých bola založená štúdia účinnosti AstraZeneca. Skutočnosť, že spoločnosť oznámila o niekoľko dní neskôr, že budú predložené ďalšie údaje, zabezpečila iba obmedzený nárast dôvery. Postup je už považovaný za exemplárny príklad zlyhania krízovej komunikácie.
- pokračovanie -
12. 4. 2021 Covid Forever
Spojené kráľovstvo schválilo vakcínu 30. decembra, v ten istý deň, keď bolo oznámené, že Európska agentúra pre lieky (EMA) požaduje od spoločnosti ďalšie údaje. Koncom januára dostala katastrofa PR úplne nové formy. AstraZeneca uviedla, že dodávky do EÚ budú kvôli výrobným problémom nižšie, ako sa očakávalo.
Falošná správa ako ďalší kameň úrazu
V objavili sa špekulácie, hoci spočiatku boli len ťažko vysloviteľné, že AstraZeneca chce jednoducho dodať vakcínu do ďalších krajín, s ktorými boli menšie problémy so schválením. Pretože už pred rozhodnutím EMA kolovali správy, že údaje od starších subjektov sú problematické. Dve nemecké médiá potom oznámili, že vakcína bola účinná iba u ôsmich percent u starých ľudí - očividná falošná správa: vyšlo totiž najavo, že asi osem percent osôb v štúdii účinnosti lieku AstraZeneca malo 56 až 69 rokov, iba tri až štyri Percento za 70 rokov. A tieto čísla boli mylne považované za účinnosť. Pretože do štúdie bolo zahrnutých tak málo starších ľudí - údajne z etických dôvodov - bola databáza vo vekovej skupine považovaná za vratkú. EMA definitívne schválila vakcínu pre všetky vekové skupiny 29. januára.
Medzi frontami medzinárodnej politiky
Inak to nie je v Nemecku, ktoré sa dokonca predralo dopredu a deň predtým odporúčalo očkovanie iba do 65 rokov. Nasledovalo mnoho európskych krajín. Odvtedy pretrvávajú povesti, že rozhodnutie nebolo úplne náhodné, že Nemecko chce uprednostniť svoje vlastné vakcíny. Na druhej strane sa v britskej tlači písalo, že EÚ v dôsledku neslávnych debát o brexite prakticky trestá spoločnosť AstraZeneca. V EÚ však došlo k sporu o zákaz vývozu vakcín vyrobených v Európe.
Vakcína sa medzitým začala považovať za zlú nielen z lekárskeho hľadiska, ale stala sa aj predmetom medzinárodnej politiky. Stratu dôvery dokumentuje aj správa, že na konci marca sa v talianskom sklade našlo 29 miliónov ampuliek. Bolo podozrenie, že spoločnosť vakcínu skrývala a vyvážala. AstraZeneca odmietla: 16 miliónov zistených dávok bolo určených pre EÚ, zvyšných 13 miliónov pre medzinárodnú očkovaciu iniciatívu Covax.
- pokračovanie -
Falošná správa ako ďalší kameň úrazu
V objavili sa špekulácie, hoci spočiatku boli len ťažko vysloviteľné, že AstraZeneca chce jednoducho dodať vakcínu do ďalších krajín, s ktorými boli menšie problémy so schválením. Pretože už pred rozhodnutím EMA kolovali správy, že údaje od starších subjektov sú problematické. Dve nemecké médiá potom oznámili, že vakcína bola účinná iba u ôsmich percent u starých ľudí - očividná falošná správa: vyšlo totiž najavo, že asi osem percent osôb v štúdii účinnosti lieku AstraZeneca malo 56 až 69 rokov, iba tri až štyri Percento za 70 rokov. A tieto čísla boli mylne považované za účinnosť. Pretože do štúdie bolo zahrnutých tak málo starších ľudí - údajne z etických dôvodov - bola databáza vo vekovej skupine považovaná za vratkú. EMA definitívne schválila vakcínu pre všetky vekové skupiny 29. januára.
Medzi frontami medzinárodnej politiky
Inak to nie je v Nemecku, ktoré sa dokonca predralo dopredu a deň predtým odporúčalo očkovanie iba do 65 rokov. Nasledovalo mnoho európskych krajín. Odvtedy pretrvávajú povesti, že rozhodnutie nebolo úplne náhodné, že Nemecko chce uprednostniť svoje vlastné vakcíny. Na druhej strane sa v britskej tlači písalo, že EÚ v dôsledku neslávnych debát o brexite prakticky trestá spoločnosť AstraZeneca. V EÚ však došlo k sporu o zákaz vývozu vakcín vyrobených v Európe.
Vakcína sa medzitým začala považovať za zlú nielen z lekárskeho hľadiska, ale stala sa aj predmetom medzinárodnej politiky. Stratu dôvery dokumentuje aj správa, že na konci marca sa v talianskom sklade našlo 29 miliónov ampuliek. Bolo podozrenie, že spoločnosť vakcínu skrývala a vyvážala. AstraZeneca odmietla: 16 miliónov zistených dávok bolo určených pre EÚ, zvyšných 13 miliónov pre medzinárodnú očkovaciu iniciatívu Covax.
- pokračovanie -
12. 4. 2021 Covid Forever
Problémy tiež dokumentuje boj o výrobné zariadenie v Holandsku: spoločnosť Halix už vyrábala, ale povolenie EMA na dodávky dostala po príliš neskorej žiadosti až koncom marca.
Faux pas s predbežnou správou z USA
Pri schvaľovacom postupe v USA sa opakovala katastrofa podobná tej v Európe: Po tom, čo farmaceutická spoločnosť zverejnila mimoriadne pozitívne údaje o účinnosti zo svojej veľkej štúdie v USA, vydal Národný inštitút pre alergie a infekčné choroby (NIAID) - na čele s americkým odborníkom na infekčné choroby Anthony Faucim - deklaráciu, že súhrn informácií o účinnosti nemusí byť úplný.
„Je to pravdepodobne veľmi dobrá vakcína,“ povedal Fauci. Kontrolný orgán sa však obával, že údaje „môžu byť zastarané a v skutočnosti mierne zavádzajúce“. AstraZeneca musí opäť predložiť ďalšie údaje. Dovtedy bude schválovacie konanie v USA otvorené. Najnovšie však Fauci uviedol, že USA pravdepodobne nie sú vôbec závislé od spoločnosti AstraZeneca.
V súčasnosti sa špekuluje, prečo spoločnosť robí toľko chýb a prečo bola dôvera vo vakcínu, ktorá je v súčasnej situácii, pravdepodobne najdôležitejšou devízou, tak podkopaná. Spomína sa napríklad nedostatok rutiny v procese schvaľovania na rozdiel od iných farmaceutických gigantov. A tiež možno slabá komunikácia medzi vedcami z Oxfordu a farmaceutickou spoločnosťou. K lepšej komunikácii nemala prispieť skutočnosť, že šéf spoločnosti Soriot musel dlho riešiť krízový manažment z Austrálie, teda z veľkej diaľky.
Série testov boli pre choroby nakrátko prerušené inými výrobcami; v spoločnostiach Pfizer a Johnson & Johnson sa vyskytli aj trombózy, aj keď nie v mozgu. Ale tam sa im podarilo rýchlo vybaviť prípady - a bez väčších protestov verejnosti. A pri iných očkovacích látkach existujú rovnako pravidelné, ak nie tak časté oneskorenia dodávky. Aj tu sa však spoločnosti AstraZeneca darí spôsobovať oveľa viac nepríjemností pri krátkodobých poruchách.
Málo informácií o trombóze
Zdá sa, že ani pri najťažšom neúspechu - podozrení na súvislosť medzi očkovaním a zriedkavým výskytom trombózy mozgových žíl - nefunguje komunikácia. Mnoho krajín prestalo očkovať vakcínou AstraZeneca - a potom ňou začali očkovať iba starších ľudí, teda presne tú skupinu, v ktorej sa vakcína neočkovala len pár mesiacov predtým. Zdá sa pochopiteľné, že to vyvoláva pochybnosti. Najmä v Nemecku, ale aj v Rakúsku sa niektorí ľudia nezúčastnili očkovania a sú proti vakcíne AstraZeneca.
- pokračovanie -
Faux pas s predbežnou správou z USA
Pri schvaľovacom postupe v USA sa opakovala katastrofa podobná tej v Európe: Po tom, čo farmaceutická spoločnosť zverejnila mimoriadne pozitívne údaje o účinnosti zo svojej veľkej štúdie v USA, vydal Národný inštitút pre alergie a infekčné choroby (NIAID) - na čele s americkým odborníkom na infekčné choroby Anthony Faucim - deklaráciu, že súhrn informácií o účinnosti nemusí byť úplný.
„Je to pravdepodobne veľmi dobrá vakcína,“ povedal Fauci. Kontrolný orgán sa však obával, že údaje „môžu byť zastarané a v skutočnosti mierne zavádzajúce“. AstraZeneca musí opäť predložiť ďalšie údaje. Dovtedy bude schválovacie konanie v USA otvorené. Najnovšie však Fauci uviedol, že USA pravdepodobne nie sú vôbec závislé od spoločnosti AstraZeneca.
V súčasnosti sa špekuluje, prečo spoločnosť robí toľko chýb a prečo bola dôvera vo vakcínu, ktorá je v súčasnej situácii, pravdepodobne najdôležitejšou devízou, tak podkopaná. Spomína sa napríklad nedostatok rutiny v procese schvaľovania na rozdiel od iných farmaceutických gigantov. A tiež možno slabá komunikácia medzi vedcami z Oxfordu a farmaceutickou spoločnosťou. K lepšej komunikácii nemala prispieť skutočnosť, že šéf spoločnosti Soriot musel dlho riešiť krízový manažment z Austrálie, teda z veľkej diaľky.
Série testov boli pre choroby nakrátko prerušené inými výrobcami; v spoločnostiach Pfizer a Johnson & Johnson sa vyskytli aj trombózy, aj keď nie v mozgu. Ale tam sa im podarilo rýchlo vybaviť prípady - a bez väčších protestov verejnosti. A pri iných očkovacích látkach existujú rovnako pravidelné, ak nie tak časté oneskorenia dodávky. Aj tu sa však spoločnosti AstraZeneca darí spôsobovať oveľa viac nepríjemností pri krátkodobých poruchách.
Málo informácií o trombóze
Zdá sa, že ani pri najťažšom neúspechu - podozrení na súvislosť medzi očkovaním a zriedkavým výskytom trombózy mozgových žíl - nefunguje komunikácia. Mnoho krajín prestalo očkovať vakcínou AstraZeneca - a potom ňou začali očkovať iba starších ľudí, teda presne tú skupinu, v ktorej sa vakcína neočkovala len pár mesiacov predtým. Zdá sa pochopiteľné, že to vyvoláva pochybnosti. Najmä v Nemecku, ale aj v Rakúsku sa niektorí ľudia nezúčastnili očkovania a sú proti vakcíne AstraZeneca.
- pokračovanie -
12. 4. 2021 Covid Forever
Aj keď úrady, politici a odborníci neustále počúvajú komentáre kadejakých samozvaných odborníkov, vyjadrenia výrobcu sa prakticky neobjavujú. Uprostred debaty farmaceutická spoločnosť uviedla, že vakcína by sa mala premenovať. Spoločnosť AstraZeneca mala okamžite použiť úhybový manéver. Aj keby bol krok, ako bolo vysvetlené, naplánovaný dlhší čas, v tomto okamihu by bolo pravdepodobne lepšie sa mu vyhnúť.
Oslavy vo Veľkej Británii
Vakcínu však oslavujú britskí politici, ktorí v súčasnosti pomerne úspešne bojujú proti pandémii vďaka skorému začiatku očkovania a rýchlej organizácii. Zatiaľ čo vláda dokonca zvažovala vytlačenie britskej vlajky na ampulky, spoločnosť to len ťažko môže hodnotiť ako úspech. Skutočnosť, že vakcína sa predáva za obstarávaciu cenu a že nebude mať miliardové zisky - ako dosahujú Moderna a Pfitzer - zjavne neupútava pozornosť verenosti.
A ďalšia nepriazeň osudu je už jasná, okrem nedávnych prekážok v dodávkach: V piatok agentúra EMA oznámila, že po piatich prípadoch vyšetruje možnú súvislosť medzi vakcínou AstraZeneca a Clarksonovým syndrómom, veľmi zriedkavým vaskulárnym ochorením.
Zdroje: ORF, Bloomberg
PS z čítania medzi riadkami vyššie uvedeného článku je pozornému čitateľovi asi zrejmé, prečo je absolútne vylúčené, aby vakcína Sputnik V bola v EU schválená pred koncom pandémie.
Áno, celé je to len o peniazoch a úplatkoch (ako vždy)- pričom tí, čo dávajú úplatky skôr než naši americkíé priatelia sú teroristi.
Na druhej strane, 30 rokov demokracie zrejme nikoho nenecháva na pochybách, že pán bývalý premiér to asi tiež nerobí z lásky k blížnemu svojmu, lebo iste sa už aj Rusi naučili podmastiť.
Zjavne však tých nesprávnych - aj keď s pánom Trumpom sa im podarila celkom dobrá trefa ;)
A čo trpiaci pacienti a bezmála tri milióny zbytočných obetí ?
Nuž ako povedal hranol slovenskej politickej scény: "Ľudia si zaslúžia istoty" - taktne však zabudol dodať, že postarať sa o ne musia sami - lebo do politiky predsa nikto nechodí vykrvácať, ale sa nabaliť aspoň na tri generácie dopredu ...
Oslavy vo Veľkej Británii
Vakcínu však oslavujú britskí politici, ktorí v súčasnosti pomerne úspešne bojujú proti pandémii vďaka skorému začiatku očkovania a rýchlej organizácii. Zatiaľ čo vláda dokonca zvažovala vytlačenie britskej vlajky na ampulky, spoločnosť to len ťažko môže hodnotiť ako úspech. Skutočnosť, že vakcína sa predáva za obstarávaciu cenu a že nebude mať miliardové zisky - ako dosahujú Moderna a Pfitzer - zjavne neupútava pozornosť verenosti.
A ďalšia nepriazeň osudu je už jasná, okrem nedávnych prekážok v dodávkach: V piatok agentúra EMA oznámila, že po piatich prípadoch vyšetruje možnú súvislosť medzi vakcínou AstraZeneca a Clarksonovým syndrómom, veľmi zriedkavým vaskulárnym ochorením.
Zdroje: ORF, Bloomberg
PS z čítania medzi riadkami vyššie uvedeného článku je pozornému čitateľovi asi zrejmé, prečo je absolútne vylúčené, aby vakcína Sputnik V bola v EU schválená pred koncom pandémie.
Áno, celé je to len o peniazoch a úplatkoch (ako vždy)- pričom tí, čo dávajú úplatky skôr než naši americkíé priatelia sú teroristi.
Na druhej strane, 30 rokov demokracie zrejme nikoho nenecháva na pochybách, že pán bývalý premiér to asi tiež nerobí z lásky k blížnemu svojmu, lebo iste sa už aj Rusi naučili podmastiť.
Zjavne však tých nesprávnych - aj keď s pánom Trumpom sa im podarila celkom dobrá trefa ;)
A čo trpiaci pacienti a bezmála tri milióny zbytočných obetí ?
Nuž ako povedal hranol slovenskej politickej scény: "Ľudia si zaslúžia istoty" - taktne však zabudol dodať, že postarať sa o ne musia sami - lebo do politiky predsa nikto nechodí vykrvácať, ale sa nabaliť aspoň na tri generácie dopredu ...
| 1/1 |