Názory čitateľov
Zlato nemusí byť nevyhnutne investícia, je to životné poistenie
1. 8. 2019 Revolucionar
Autorom je Jared Dillian, investičný stratég Mauldin Economics a bývalý vedúci obchodovania s ETF v Lehman Brothers, to bola tá banka čo zacala tu krizu ktorá neskončila dodnes, a tak naozaj ešte len začne...
1. 8. 2019 worf
Uz ked ide o riziko urcite by som nejake euro investoval do Bitcoinu, staci si pozret 10 rocnu historiu vyvoja ceny...
1. 8. 2019 anonym
Problem nakupu a predaj striebra v EU a u nas v kolonii je, ze okrem toho, ze relativne blbo dostupne, najma puncovane ciste v zliatkoch okolo 1kg, plati sa pri kupe aj DPH, co znacne predrazuje nakup.
Pri vykupe, sa berie ako druhotna surovina, teda by sa mala platit dan z prijmu, pri predaji druhotnej suroviny.
Striebro je vska nenahraditelne v elektronike, este viac ako zlato.
Najma v tantalovych a niobovych kondenzatoroch, tvori podstatnu cast aktivnych elektrod a z casti aj vyvodov.
Nenahraditelne je aj solarnych fotovoltaickych paneloch, ako spojovacie vodice, pasky, postribrenie vodivych zbernic clankov.
Jeho cena stale stupa, prave koli jeho akutnej nutnosti pre vyrobu FV panelov.
Dalsia jeho nedocenena potreba v elektronike, je konstrukcia vysokoprudovych modulov suciastok, pre riadenie BLDC motorov a to najma v elektronike elektromobilov a tiez pre pouzitie vo vysokoprudovych Liion akumulatoroch, na pripojenie zamotku voci kontaktom.
Nedocenene je aj pouzitie v tzv "superkapacitoroch" kde tvori zhruba 1/8 jeho vahy, pre pripojenie kondenzatora na vyvody. Bez Ag nieje mozne konstrukcne vyriesit superkapacitory na cerpanie a prekonavanie vysokych prudovych narazov, najma pre elektromobily. Nehovoriac o leteckej technike, kde v podstate dodones lietadla a to kazde jedno, musi pouzivat zinko-strieborne akumulatory, ktore su lahke a bezpecne, nieje mozne ich nahradit "olovom" a uz vobec nie lithiovymi akumulatormi, ktore su nebezpecne.
Z praxe chudaci ale nemozu volne nakupovat drahe kovy, na to nieje u nas trh, ani dopyt ani ponuka.
V skutocnosti by mal kazdy ludsky zdroj mat aspon 1kg zlata, ale to je nepravdepodobne, vzhladom na neuveritelnu zadlzenost v nasej kolonii.
Pri vykupe, sa berie ako druhotna surovina, teda by sa mala platit dan z prijmu, pri predaji druhotnej suroviny.
Striebro je vska nenahraditelne v elektronike, este viac ako zlato.
Najma v tantalovych a niobovych kondenzatoroch, tvori podstatnu cast aktivnych elektrod a z casti aj vyvodov.
Nenahraditelne je aj solarnych fotovoltaickych paneloch, ako spojovacie vodice, pasky, postribrenie vodivych zbernic clankov.
Jeho cena stale stupa, prave koli jeho akutnej nutnosti pre vyrobu FV panelov.
Dalsia jeho nedocenena potreba v elektronike, je konstrukcia vysokoprudovych modulov suciastok, pre riadenie BLDC motorov a to najma v elektronike elektromobilov a tiez pre pouzitie vo vysokoprudovych Liion akumulatoroch, na pripojenie zamotku voci kontaktom.
Nedocenene je aj pouzitie v tzv "superkapacitoroch" kde tvori zhruba 1/8 jeho vahy, pre pripojenie kondenzatora na vyvody. Bez Ag nieje mozne konstrukcne vyriesit superkapacitory na cerpanie a prekonavanie vysokych prudovych narazov, najma pre elektromobily. Nehovoriac o leteckej technike, kde v podstate dodones lietadla a to kazde jedno, musi pouzivat zinko-strieborne akumulatory, ktore su lahke a bezpecne, nieje mozne ich nahradit "olovom" a uz vobec nie lithiovymi akumulatormi, ktore su nebezpecne.
Z praxe chudaci ale nemozu volne nakupovat drahe kovy, na to nieje u nas trh, ani dopyt ani ponuka.
V skutocnosti by mal kazdy ludsky zdroj mat aspon 1kg zlata, ale to je nepravdepodobne, vzhladom na neuveritelnu zadlzenost v nasej kolonii.
1. 8. 2019 Frantisek Nahnevany
Podvod je už pri kúpe resp. pri nákupe. Nákupná cena nie je pridaná hodnota.
Poznámka.
Požiadavka, nariadenie, príkaz . . . sú jednoznačné a jasné: Daň z PRIDANEJ HODNOTY /DPH/.
Poznámka.
Požiadavka, nariadenie, príkaz . . . sú jednoznačné a jasné: Daň z PRIDANEJ HODNOTY /DPH/.
1. 8. 2019 CQD
Pravda, pravda nic len pravda. Asi sme sa s podvodmi zmierili. Máme smer ladova hora. Dalekohlady stale nemame. V najhorsom vysleme SOS. Mozno to niiekto zachyti.
1. 8. 2019 Frantisek Nahnevany
Vďaka za dôveru.
O podvode tzv.DPH na občanoch od roku 1993 predkladám iba pravdu podloženú ekonomickými faktami a matematickou istotou.
Okrem toho ešte uvádzam diskusiu na pravú mieru, keď je na pretrase akýsi komunizmus. Komunizmus, ktorý nikdy a nikde neexistoval.
O podvode tzv.DPH na občanoch od roku 1993 predkladám iba pravdu podloženú ekonomickými faktami a matematickou istotou.
Okrem toho ešte uvádzam diskusiu na pravú mieru, keď je na pretrase akýsi komunizmus. Komunizmus, ktorý nikdy a nikde neexistoval.
1. 8. 2019 jim45
Este existuje tzv. elektromed. Je to med s 10% striebra. El. prud vedie lepsie ako med. Pouziva sa v masovom meradle v silnoprudovej elektrotechnike.
1. 8. 2019 jim45
Trochu ste pozabudli, ze zlato sa pouziva v elektronike, lebo neexistuje lepsi vodic elektrickeho prudu ako zlato a obchodovanie s nim ma realny zaklad, dopyt a ponuku. Zlato si zachovava lesk, preto sa po tisicrocia pouziva na vyrobu sperkov. Striebro scernie, ked je rodiovane, nakoniec sa mikronova vrstva rodia aj tak osucha a scernie. Zlato nikdy.
Zlato a jeho cena velmi prekaza USA, lebo Cina a Rusko maju velke zasoby zlata a zrealnenim ceny by zbohatli. Realne sa hovori, ze zlato je dnes 2,5 x podcenene, niektori dokonca tvrdia, ze zlato ma stat 5000 USD/oz, dnes 1420 USD/oz.
Zlato a jeho cena velmi prekaza USA, lebo Cina a Rusko maju velke zasoby zlata a zrealnenim ceny by zbohatli. Realne sa hovori, ze zlato je dnes 2,5 x podcenene, niektori dokonca tvrdia, ze zlato ma stat 5000 USD/oz, dnes 1420 USD/oz.
1. 8. 2019 Život Medzi Magormi
Problém je, že zlato sa už dnes dá vyrobiť - rovnako, hoci ako plutónium - či iný izotop.
Plutónia bolo zatiaľ umelo vyrobené asi 1000 ton až 1300 ton (USA asi 350, Rusko asi 200, Japonsko a Francúzsko asi po 200, Nemecko asi 100, UK asi 100, Belgicko asi 25, India asi 5, Čína asi 1, Severná Kórea asi 0,03 :) lebo v prírode je ho tak málo, že na výrobi 1 g treba spracovať asi sto miliónov ton hlušiny - pričom na najmenšiu možnú atomku treba minimálne 4 kg (gulička s priemerom asi 7,5 cm).
Samozrejme táto výroba bola absurdne drahá (prvá atomka stála asi toľko, ako pristátie na Mesiaci - aj preto je treba považovať Hirošimu, ako ukončenie WWII za nezmysel, lebo Amíci ich tou dobou mali dohromady 3, pričom jednu použili na testovanie a dve v Japonsku) ale ho už vie vyrobiť hocikto, kto má funkčný atómový reaktor - čiže aj Slovensko.
Umelá výroba zlata je teda síce ekonomický nezmysel - ak by však niekto (s potrebným zázemím) vymyslel nejakú ekonomickú kulehu, kde by fyzické zlato bolo naozaj treba - tak si ho zrejme vie veľmi rýchlo obstarať.
Že to nie je pohádka, ani vtip, je vidno na momentálnom kolapse trhu s diamantmi - lebo tie sa už neoplatí ťažiť, keďže priemyselná výroba už dávno vyrába lacno ďaleko kvalitnejšie - a poslednou dobou už aj dokonalé - mnohokarátové.
Diamantové bane teda zatvárajú jedna po druhej, lebo monopolnému predajcovi briliantov už dochádzajú kalerábové argumenty, že drahý diamant je preto drahý, že je špinavý a vadný (drvivá väčšina prírodných kameňov sú totiž rôzne poškodený shit).
A v súvislosti so zlatom je potrebné spomenúť aj hliník.
Prečo lacný hliník, ktorý je už dnes nevhodný ani na príbory pre socky ???
Lebo kým neobjavili, že sa dá vyrábať elektrolýzou, tak jeho výroba bola natoľko drahá, že bol drahší než zlato - a tak dokonca existovali aj korunovačné klenoty z hliníka (!)
To dnes nepochybne znie naprosto nezmyselne a smiešne - kráľovská koruna z hliníka :) Ale presne rovnako smiešne môže o pár rokov znieť - kráľovská koruna zo zlata !
(každopádne anglická kráľovná, ktorá ten ťažký kýbel so smiešnymi šutrami musí občas naozaj nosiť na hlave by iste dala prednosť tej hliníkovej ;)
Plutónia bolo zatiaľ umelo vyrobené asi 1000 ton až 1300 ton (USA asi 350, Rusko asi 200, Japonsko a Francúzsko asi po 200, Nemecko asi 100, UK asi 100, Belgicko asi 25, India asi 5, Čína asi 1, Severná Kórea asi 0,03 :) lebo v prírode je ho tak málo, že na výrobi 1 g treba spracovať asi sto miliónov ton hlušiny - pričom na najmenšiu možnú atomku treba minimálne 4 kg (gulička s priemerom asi 7,5 cm).
Samozrejme táto výroba bola absurdne drahá (prvá atomka stála asi toľko, ako pristátie na Mesiaci - aj preto je treba považovať Hirošimu, ako ukončenie WWII za nezmysel, lebo Amíci ich tou dobou mali dohromady 3, pričom jednu použili na testovanie a dve v Japonsku) ale ho už vie vyrobiť hocikto, kto má funkčný atómový reaktor - čiže aj Slovensko.
Umelá výroba zlata je teda síce ekonomický nezmysel - ak by však niekto (s potrebným zázemím) vymyslel nejakú ekonomickú kulehu, kde by fyzické zlato bolo naozaj treba - tak si ho zrejme vie veľmi rýchlo obstarať.
Že to nie je pohádka, ani vtip, je vidno na momentálnom kolapse trhu s diamantmi - lebo tie sa už neoplatí ťažiť, keďže priemyselná výroba už dávno vyrába lacno ďaleko kvalitnejšie - a poslednou dobou už aj dokonalé - mnohokarátové.
Diamantové bane teda zatvárajú jedna po druhej, lebo monopolnému predajcovi briliantov už dochádzajú kalerábové argumenty, že drahý diamant je preto drahý, že je špinavý a vadný (drvivá väčšina prírodných kameňov sú totiž rôzne poškodený shit).
A v súvislosti so zlatom je potrebné spomenúť aj hliník.
Prečo lacný hliník, ktorý je už dnes nevhodný ani na príbory pre socky ???
Lebo kým neobjavili, že sa dá vyrábať elektrolýzou, tak jeho výroba bola natoľko drahá, že bol drahší než zlato - a tak dokonca existovali aj korunovačné klenoty z hliníka (!)
To dnes nepochybne znie naprosto nezmyselne a smiešne - kráľovská koruna z hliníka :) Ale presne rovnako smiešne môže o pár rokov znieť - kráľovská koruna zo zlata !
(každopádne anglická kráľovná, ktorá ten ťažký kýbel so smiešnymi šutrami musí občas naozaj nosiť na hlave by iste dala prednosť tej hliníkovej ;)
1. 8. 2019 jim45
Nechcem si ani predstavit, kolko stoji 1 gram zlata z jadroveho reaktora, alebo urychlovaca castic. A nasledne odstranenie radioaktivnych izotopov.
| 1/1 |