Bežní občania musia chodiť do roboty aby si za zarobené peniaze mohli kúpiť stravu, ošatenie, bývanie, dopravu, energie a zábavu - napríklad služby štátu a teda aj centrálnej banky.
Ak dobre pracujú, tak sa štátu darí a tak sa hodnota jeho meny zvyšuje voči ostatným štátom. Občania poto majú lacnejšie dovolenky a môži si kúpiť viac zahraniščného tovaru.
To však nevyhovuje podnikateľom, lebo ich výrobky sa stávajú v medzinárodnom meradle drahšími a teda horšie predateľnými. A tak začnú lobovať u politikov (slovensky: podplácať)
Na tlak politkov začne centrálna banka bojovať proti vlastnej mene a znehodntí ju napríklad tak, že vytlačí viac peňazí. Tým ale vykáže vlastý zisk, za ktorý si napríklad postaví luxusnú budovu, ako NBS. Občania sú tiež radi, lebo nestratili zamestnanie a plat sa im časom zvihne. Doplatia na to akurát í idioti, čo sporia, alebo sú už starí a spoločnosťich z pracovného procesu vyradila.
V opačnom prípade centrálna banka intervenuje v prospech svojej meny a teda vykáže stratu. Tá sa ovšem nikdy nevykazuje ako jej strata, ale vždy ako strata štátu - ktorú samozrejme musia zapltiť daňoví poplatníci.

Najziskovejšie firmy sú tie, ktoré nemajú nič, ale vedia ťahať rôzne arbitrážne spory ad infinitum. Podrobnejšie informácie o aké miliardy sa súdia nájdeme v Českej republike, prípadne na Slovensku vo veci mastenec, voda, zlato, urán a možno raz bude aj spor ocelé Vysoké tatry. Nie je to žart, jedna baňa dnes môže zničiť celý štát a spolu s nájazdníkmi ho premeniť na zaostalú dieru. Stačí zvládnuť ochranu investícií a zmluvy typu TTIP.