Tomáš Vranka
analytik XTB
Cez víkend opäť prebehla tradičná jesenná zmena času a ručičky hodiniek sme si posunuli v noci zo soboty na nedeľu späť z tretej hodiny na druhú. Prečo sa ale čas mení a má ešte takýto posun zmysel?
Zmena času bola pôvodne zavedená zhruba 100 rokov dozadu za účelom šetrenia energie počas prvej svetovej vojny (aby sa muselo menej svietiť) a následne bola obnovená počas druhej svetovej vojny, kedy bolo potrebné čo možno najviac efektívne využívať denné svetlo. Základnou myšlienkou bolo, že posunutím hodín sa ušetrí energia, pretože ľudia budú využívať viac denného svetla. Tento koncept bol v priebehu nasledujúcich dekád viackrát zrušený a obnovený a štandardom sa stal pred približne 50 rokmi kvôli vysokým cenám ropy počas ropných šokov. Svet sa ale postupne výrazne mení a naskytá sa teda otázka, či má v dnešnej dobe ešte tento koncept zmysel alebo nie.
Odpoveď na túto otázku sa líši v závislosti od toho, na čo sa presne pozeráme. Vo väčšine oblastí sa ale odborníci zhodujú, že tento posun má skôr negatívne dopady, začnime vzťahom k energii. Vzťah k úspore energie z pohľadu minulosti je dnes zanedbateľný napríklad aj kvôli tomu, že sme klasické žiarovky vymenili za úsporné. V tejto oblasti sú teda úspory minimálne, niektoré dáta hovoria aj o tom, že môže byť efekt dokonca opačný, lebo po posunoch času ľudia využívajú viac kúrenie či klimatizáciu. V jednom z výskumov, ktorý bol realizovaný v USA v roku 2006 vyšlo, že spotreba energie po posune dokonca mierne vzrástla. Iné štúdie zase ukazujú, že posun času malé množstvo energie naozaj šetrí aj dnes. V minulosti bola tiež štruktúra práce diametrálne odlišná od tej dnešnej. Veľká časť populácie pracovala v poľnohospodárstve (viď. obrázok), kde bolo denné svetlo potrebné. Dnes ale v poľnohospodárstve v rozvinutých krajinách pracuje oveľa menej ľudí. Výsledky výskumov sú v tejto oblasti rozdielne, určite však nemôžeme povedať, že by boli prínosy nesporné a jednoznačné.
Okrem argumentu energetiky je tu ale ešte niekoľko iných uhlov pohľadu. Prvým z nich je dopad na produktivitu a zdravie ľudí. Posun času môže u časti populácie spôsobiť viacero problémov. Niektoré štúdie hovoria o tom, že prvé dni po posune času (najmä zo zimného na letný) lekári zaznamenali vyšší výskyt infarktov, mŕtvic, migrén či iných ochorení, viac ľudí išlo na PN a je zaznamenaný aj väčší počet pracovných úrazov, v niektorých výskumoch až o stredne vysoké jednotky percent. Počas kratších zimných večerov zase majú ľudia vyššiu mieru sezónnych depresií, ktoré sa menej vyskytujú v lete. Takéto rozhodenie prirodzeného nastavenia človeka má tiež u časti populácie krátkodobo negatívny dopad na produktivitu a ľudia viac prokrastinujú. Posun času má dopad aj na vyšší počet dopravných nehôd, najmä po posune zo zimného na letný čas.
Posun času spôsobuje problémy aj na finančných trhoch či v logistických službách. Štáty totiž nemenia čas v rovnaký dátum, čo môže spôsobiť v rámci globálnych finančných trhov problémy a chyby a môže to tiež zvyšovať náklady na správu a synchronizáciu obchodných operácií.
Ste za zachovanie striedania letného a zimného času na Slovensku?
Posun času má však aj niekoľko viditeľných a merateľných pozitívnych efektov, najmä keď sa čas posunie zo zimného na letný. Medzi ne môžeme zaradiť napríklad to, že počas dlhších večerov do ekonomiky tečie viac peňazí v oblasti turizmu, reštauračných služieb či voľnočasových aktivít. Keď je v lete svetlo dlhšie, ľudia trávia čas mimo domu, čo je pre ekonomiku pozitívne. Toto tvrdenie potvrdili štúdie z USA, ktoré porovnávali to, koľko peňazí ľudia míňali v štátoch bez posunu času v porovnaní s prvými dňami po posune času v štátoch, kde sa čas posúval. V tomto ohľade vychádzal lepšie pochopiteľne letný čas, vďaka ktorému bolo svetlo dlhšie. Štúdie tiež ukazujú, že keď je dlhšie svetlo, ľudia trávia vonku aj viac času športom a pohybom, čo je pozitívne pre ich zdravie. Viac svetla počas večerných hodín znamená tiež nižšiu mieru kriminality. Aj v tomto prípade ale platí, že sa dáta z rôznych štúdií rôznia.
Rovnako tiež je merateľný aj pozitívny dopad na určité sektory v prípade zimného času, napríklad už spomínané poľnohospodárstvo, pre ktoré je lepší zimný čas. Dnes ale napríklad v EÚ pracuje v poľnohospodárstve už len menej ako 5 % ľudí.
Záver je teda taký, že v niektorých oblastiach môže mať posun času stále určité benefity, avšak je ich určite menej, ako ich bolo v minulosti a zrejme už neprevažujú nad nevýhodami posunu času. Okrem benefitov však zmena času prináša aj niekoľko negatívnych dopadov na spotrebu energie, ekonomiku či zdravie ľudí. Ako výhodnejší sa z tohto pohľadu javí letný čas, vďaka ktorému je večerná ekonomická aktivita vyššia, ľudia sa viac hýbu a kriminalita je nižšia. Z porovnania teda vychádza lepšie letný čas napriek tomu, že veľké množstvo problémov spôsobuje práve posun zo zimného na letný čas. Keď už je ale čas posunutý, pozitívne efekty zrejme prevažujú nad tými negatívnymi.
[XTB je obsahovým partnerom webu oPeniazoch.sk]
