Tomáš Vranka, analytik XTB
Hlavnou geopolitickou udalosťou utorka bol raketový útok Iránu na Izrael, v rámci ktorého boli vystrelené stovky rakiet. Podľa dostupných informácií rakety síce nespôsobili závažnejšie škody, avšak Izrael avizoval tvrdú odvetu.
Tento región je na svetovej úrovni významným producentom ropy, v oblasti sa ťažia dokopy desiatky miliónov barelov denne a len samotný Irán ťaží takmer 4 milióny barelov denne (aktuálne dáta sa mierne líšia a hovoria o 3,3 až 3,7 miliónoch denne), čo je najvyššia hodnota produkcie Iránu za viac ako 5 rokov (viď obrázok).
Jedným z možných cieľov izraelskej odvety môže byť práve iránska ropná infraštruktúra. Ak by na ňu Izrael zaútočil a významne ju poškodil, mohlo by to spôsobiť na trhu s ropou paniku, čo by viedlo k výraznému rastu cien. Ceny ropy rástli už včera o viac ako 3 %, v miernom raste o necelé percento pokračujú aj dnes.
Karty môže zamiešať aj postoj USA, ktoré sú dlhoročnými spojencami Izraela. V USA sa ale blížia prezidentské voľby, ceny benzínu sú v USA veľmi citlivou tému a je teda možné, že súčasná Bidenova administratíva bude v tomto prípade o niečo zdržanlivejšia, keďže by ďalšia eskalácia spôsobila takmer určite rast cien ropy a teda aj rast cien benzínu, čo pred voľbami nie je ideálne. To sa samozrejme netýka iba USA, ale celého sveta, pretože konflikt ovplyvňuje ceny ropy na všetkých burzách.
Budú ceny ropy podľa vás aj v reakcii na geopolitické riziká stúpať?
Okrem ropy ale na útoky reagovali aj iné trhy. Rastom o zhruba 1 % reagovalo zlato, ktoré je považované v podobných prípadoch za bezpečný prístav podobne ako americký dolár či americké dlhopisy, ktoré tiež rástli. Na strane druhej bol ale Bitcoin, ktorý bol síce kedysi považovaný za digitálne zlato, avšak posledné roky sa správa skôr ako akcie, teda počas problémov vo svete klesá. Bitcoin teda klesol včera o viac ako 4 %, akciové trhy v USA klesali o 1 až 2 % v závislosti od toho, na aký index sa pozeráme.
Dobre sa však pochopiteľne darilo napríklad akciám zbrojárskych spoločností. Najväčšou z nich je americký Lockheed Martin, ktorý vyrába napríklad aj stíhačky F-35, ktoré používa Izrael a ktoré kupujú mnohé európske štáty. Akcie tejto spoločnosti včera rástli o 3,5 % na historické maximá prvýkrát nad úroveň 600 USD. V podobných situáciách ale treba počítať s tým, že trhy môže veľmi prudko reagovať na ďalšie kroky zúčastnených strán a aj na vyjadrenia ich hlavných predstaviteľov, veľké pohyby teda ešte nemusia byť na konci.
[XTB je obsahovým partnerom webu oPeniazoch.sk]
