oPeniazoch.sk
Redakcia
Populácia Slovenska už dosiahla svoj vrchol a starnutie obyvateľstva prinesie v ďalších rokoch veľké výzvy. Zmeniť tento trend už nepomôže ani migrácia. Podľa predpovedí Národnej banky Slovenska bude starnutie slovenského obyvateľstva naberať rýchlo na obrátkach a odzrkadlí sa to aj v nárokoch na verejné financie. Výdavky súvisiace so starnutím populácie totiž oproti súčasnosti narastú o miliardy eur.
Výzvy spojené so starnutím populácie sú na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, čoraz výraznejšie. Ako ďalej konštatuje Národná banka Slovenska (NBS), dlhšia očakávaná dĺžka života spolu s klesajúcou pôrodnosťou spôsobuje, že väčšie skupiny ľudí odchádzajúce do dôchodku sú nahrádzané menšími, ktoré vstupujú na trh práce, čo následne vedie k znižovaniu počtu obyvateľov v produktívnom veku.
Tento očakávaný demografický posun predstavuje podľa centrálnej banky významné ekonomické a sociálne výzvy vrátane zníženej ponuky práce, možného poklesu produktivity a zvýšeného tlaku na verejné financie v dôsledku vyšších nákladov na dôchodky, zdravotnú a sociálnu starostlivosť. „Riešenie týchto problémov vyžaduje politiky na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti a udržanie hospodárskeho rastu,“ upozorňuje NBS.
Robí Slovensko dostatočné opatrenia pre zabránenie negatívnym dopadom demografického vývoja?
Populácia Slovenska dosiahla svoj vrchol v roku 2021. Podľa oficiálnej dlhodobej projekcie Eurostatu – Europop 2023 už slovenská populácia nevzrastie. Dôvodom je, že počty úmrtí budú v každom roku prevyšovať počet narodených, pričom tento vývoj nezvráti ani čistá migrácia. Tá predstavuje rozdiel medzi tými, ktorí na Slovensko prídu a ktorí ho opustia.
Vývoj na Slovensku sa otočil
Starnutie obyvateľstva pritom predstavuje významnú výzvu najmä svojím vplyvom na vekovú štruktúru populácie. Miera ekonomickej závislosti, ktorá sa definuje ako pomer medzi počtom ľudí v poproduktívnom veku (65 a viac rokov) a počtom ľudí v produktívnom veku (15 – 64 rokov), určuje, koľko produktívnych ľudí je schopných vytvárať hodnotu potrebnú na zabezpečenie dôstojného života pre tých, ktorí už svoj príspevok spoločnosti odpracovali.
Slovensko donedávna vychádzalo v tomto ukazovateli pomerne dobre, situácia sa však zmenila. Do roku 2015 bol tento pomer veľmi priaznivý, pričom v roku 2000 bol na Slovensku dokonca najnižší spomedzi štátov EÚ 27, a to 0,16, čo znamenalo 6 ľudí v produktívnom veku na 1 seniora. „Postupom času sa však táto miera zhoršovala a jej zhoršovanie sa stále zrýchľuje. V roku 2015 dosiahol podiel 5:1, v roku 2020 sa znížil na 4:1 a predpokladá sa, že do roku 2050 sa zníži až na 2:1,“ upozorňuje NBS.
Situácia na trhu práce sa bude rýchlo zhoršovať
Slovensko tak čaká jeden z najrýchlejších rastov miery ekonomickej závislosti. Jej rast medzi rokmi 2022 a 2070 bude na Slovensku šiesty najrýchlejší spomedzi krajín EÚ 27, pričom sa očakáva nárast o 28 percentuálnych bodov. Z okolitých krajín nás predbehne iba Poľsko s veľmi podobným rastom o 29 percentuálnych bodov. Na druhej strane spektra sa nachádzajú zvyšné krajiny V4 – Česká republika s druhým najnižším rastom a Maďarsko s piatym najnižším rastom. Miera ekonomickej závislosti však bude rásť vo všetkých krajinách EÚ 27.
Starnutie obyvateľstva bude mať pritom veľmi vážne dopady aj na hospodárenie štátu. Dôchodcovia, ktorí už nie sú aktívni na trhu práce, totiž neprispievajú významne k ekonomickej produkcii krajiny. Ako populácia starne, klesajúce percento pracovníkov musí podporovať rastúce percento dôchodcov. Náklady s touto záťažou sa prejavujú prostredníctvom daní a odvodov, ktoré financujú dôchodky a zdravotnú starostlivosť, ale môžu byť aj v podobe času a peňazí vynaložených domácnosťami na starostlivosť o rodičov. „Vyššie daňové a odvodové zaťaženie sa taktiež môže podpísať na nižšom ekonomickom raste,“ upozorňuje centrálna banka.
Starnutie populácie je jedným z najzávažnejších faktorov spôsobujúcich zlú dlhodobú udržateľnosť verejných financií na Slovensku. Indikátor, ktorý sleduje nutnosť úpravy hospodárenia verejných financií pre zvládnutie verejného dlhu, je za Slovensko tvorený najmä dvoma faktormi – vysokým súčasným deficitom verejných financií a vysokými očakávanými nákladmi spojenými so starnutím populácie.
Podľa najnovšej správy Európskej komisie o starnutí obyvateľstva za rok 2024 vzrastú v roku 2070 výdavky súvisiace so starnutím populácie oproti súčasnosti o 6,1 percenta HDP ročne, čím sa Slovensko radí na tretiu priečku krajín Európskej únie. „Približne polovica tohto nárastu bude tvorená výdavkami na dôchodky (najmä starobné a invalidné), pričom druhú polovicu tvoria najmä výdavky na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť,“ dodáva NBS.
