Švédsko podľa agentúry Reuters predbežne počíta s tým, že jeho výdavky na obranu stúpnu do roku 2030 na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je viac, ako sa doteraz plánovalo. O ďalšom zvyšovaní výdavkov na obranu dnes informoval ministerský predseda Ulf Kristersson, ktorý hovorí o najväčšom prezbrojení od čias studenej vojny.
Švédska vláda je presvedčená o tom, že Severoatlantická aliancia čoskoro stanoví, aby jej členské štáty na obranu vynakladali medzi tromi a štyrmi percentami HDP. „Je ťažké presne povedať, kde sa to nakoniec ustáli. Usilujeme sa o to, aby táto úroveň bola dostatočne vysoká na výrazné posilnenie schopnosti európskych členských štátov NATO brániť Európu, „povedal Kristersson.
Európa chce výrazne posilniť svoju obranyschopnosť predovšetkým kvôli obavám z Ruska, ktoré už viac ako tri roky vedie vojnu proti Ukrajine, a tiež kvôli presvedčeniu, že nebude do rovnakej miery ako doteraz môcť spoliehať na podporu Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump tvrdo nalieha na zvýšenie obranných výdavkov európskych spojencov a hovoril dokonca o piatich percentách HDP. Američania sami pritom teraz na obranu vydávajú okolo 3,4 percenta svojho HDP.
Doterajší cieľ NATO počíta s dvoma percentami, prijatý bol po ruskej nelegálnej anexii Krymu, ale dávno pred začiatkom vojny na Ukrajine.Švédske výdavky na obranu by podľa doterajších plánov mali v tomto roku dosiahnuť 2,4 percenta HDP a 2,8 percenta v roku 2028. Nárast výdavkov na obranu chce Štokholm v nasledujúcich desiatich rokoch financovať pôžičkami vo výške 300 miliárd švédskych korún (689 miliárd Kč).Severská krajina, ktorá viac ako dve storočia nebola vo vojne, v posledných štyroch rokoch zdvojnásobila výdavky na obranu a v obavách z Ruska tiež vstúpila do NATO.
