Po nečakane dlhom období stability sa na ruskej ekonomike začínajú objavovať praskliny. Prvou obeťou je rubeľ.
V posledných týždňoch ruský prezident Vladimir Putin sleduje pokles kúpyschopnosti svojej donedávna silnej meny. Rubeľ prudko oslabuje a prekonal hranicu 80 rubľov za dolár. Ešte v lete minulého roka vám pritom na kúpu jedného dolára stačilo 53 rubľov.
Nižší export ropy a plynu
Ruský rubeľ posiela nižšie najmä pokles obratu Moskvy z ropy a zemného plynu a obavy z úniku kapitálu preč z krajiny. Ruská federálna vláda preto v rámci opatrení zameraných na stabilizáciu potápajúcej sa ekonomiky zaviedla povinnosť mesačnej platby daní v rubľoch. Koncom každého mesiaca tak ruskí exportéri musia časť svojich rezerv v zahraničnej mene premeniť späť na ruble. To malo cenu meny podporiť, opatrenie sa však míňa účinkom.
V posledných niekoľkých dňoch výpredaj na rubli ešte zrýchlil. Kľúčovým dôvodom pokračujúceho poklesu hodnoty rubľa bol nižší objem predaja zahraničných mien ruskými podnikmi. Menej predaných dolárov a eur znamená menší objem nakúpených rubľov. Táto dynamika ešte viac akcelerovala oslabenie ruskej meny.
Stabilitu ruskej ekonomiky pritom naďalej narúšajú európske sankcie. Starý kontinent sa počas posledného roka dokázal z veľkej časti odstrihnúť od dodávok ruských nerastných surovín, najmä ropy a plynu. Tento vývoj znižuje príjmy ruskej štátnej pokladnice, uvádza portál MarketWatch. Pokles obratu z exportu fosílnych palív Moskve počas prvého kvartálu 2023 oproti rovnakému obdobiu minulého roka poklesol o celých 45 percent.
Prečítajte si tiež
Rozpočtový deficit Ruska sa v prvom štvrťroku vyšplhal na 2,4 bilióna rubľov
K dlhodobému prepadu rubľa prispel v posledných týždňoch aj odpredaj gigantického ropného poľa na ďalekovýchodnom Sachaline britsko-holandskou firmou Shell. Tá predala svoj podiel za 95 miliárd rubľov, v prepočte 1,2 miliardy amerických dolárov. Výťažok v rubľoch však firma vymenila za doláre a eurá a ešte viac tým prispela k prepadu.
Koniec stability...
Paradoxne sa minulý rok ruskej mene darilo oveľa viac. A to napriek čerstvému útoku na Ukrajinu, ktorý vtedy odsúdila väčšina vyspelých krajín sveta. Dôvodom boli najmä kroky miestnej centrálnej banky pod vedením Elviry Nabiullinovej. Tá v roku 2022 prudko zvýšila základné úrokové sadzby, obmedzila výmenu miestnej meny za doláre a eurá a donútila veľké firmy držať značnú časť svojich aktív v domácich rubľoch.
Posledný rok tak rubeľ zažíva masívnu volatilitu a obrovské výkyvy vo svojej hodnote. V prvých týždňoch po invázii na Ukrajinu sa hodnota rubľa prudko prepadla. Namiesto pôvodných 75 rubľov museli Rusi platiť za jeden americký dolár až 138 rubľov. Po zásahoch centrálnej banky sa situácia upokojila a mena posilnila až na 52 rubľov za dolár. Burza ani analytici vtedy taký silný obrat neočakávali a rovnako ich prekvapila aj odolnosť ruskej ekonomiky.
Ako koncom roka 2022 a v roku 2023 klesal obrat z ropy a zemného plynu a európske sankcie začali hrýzť, rubeľ sa vrátil do voľného pádu. Z 52 rubľov za dolár v lete 2022 oslabil na 73 rubľov za dolár začiatkom tohto roka. V apríli 2023 sa pád meny ešte zrýchlil a dnes Rusi za jeden dolár musia zaplatiť už vyše 81 rubľov.
...a obrat na východ
S čoraz menším objemom obchodu so západnými krajinami sa Rusko obzerá po nových spojencoch a čoraz viac sa orientuje na východ. Kľúčovou zahraničnou menou pre Ruskú federáciu je od februára minulého roka čínsky juan. Ruské firmy, ktoré sa nevedia dostať k dolárom či eurám, ho používajú v čoraz väčšej miere ako rezervnú menu.
Slabnúci rubeľ môže byť pre potácajúcu sa ruskú ekonomiku istým spôsobom aj záchranným lanom. Bežní Rusi síce za tovary zo zahraničia zaplatia oveľa viac ako doteraz a ich životná úroveň sa naďalej prudko prepadáva, ale negatívne následky pre spotrebu majú aj druhú stránku. Ruský export sa zdá z pohľadu zahraničných kupujúcich oveľa zaujímavejší a obchodovanie s Moskvou je najmä pre rozvojové krajiny oveľa atraktívnejšie.
