oPeniazoch.sk
TASR
Nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR sa v 3. štvrťroku 2024 zvýšila medziročne o 5,8 % na 1484 eur. Zamestnanci tak dostávali v priemere o 81 eur viac ako v rovnakom období minulého roka. Medziročný nárast si napriek miernejšiemu tempu stále udržali aj reálne zárobky. Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda stúpla o 3 %. Oproti 2. štvrťroku 2024 vzrástla sezónne očistená nominálna priemerná mzda o 1 %, informoval v utorok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Priemerné mzdy pokračovali v raste, no tempo bolo najslabšie za posledného tri a pol roka. V štruktúre ekonomiky zaznamenalo medziročný rast priemernej nominálnej mzdy 18 z 19 sledovaných odvetví hospodárstva. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od 4,1 % v obchode až po 9,7 % v dodávke vody. Naopak, hrubé mzdy medziročne klesli pracovníkom v oblasti nehnuteľností, ktoré zároveň ako jediné zo sledovaných odvetví hospodárstva nedokázali odolať inflácii.
Reálny rast vyšší ako 3 % zaznamenali mzdy pracujúcich v deviatich odvetviach. Najviac si reálne prilepšili pracujúci v dodávke vody, potom v umení, zábave a rekreácii, vo vzdelávaní či v dodávke elektriny, plynu a pary.
Medzi odvetviami s najvyšším počtom zamestnancov počas 3. štvrťroka 2024 si udržal vyššie tempo rastu priemysel. Pracujúcim v priemyselnej výrobe nominálne mzdy stúpli o 7,4 % na 1556 eur. Reálny rast ich platov dosiahol 4,6 %, čo bolo viac ako v priemere za celé hospodárstvo SR. V obchode, ktorý zamestnáva po priemysle druhý najvyšší počet osôb, sa priemerná mzda zvýšila o 4,1 % na 1412 eur. Reálne jej hodnota vzrástla o 1,4 %, čo bolo výrazne pod priemerom celého hospodárstva SR.
Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu, presahujúcu 2400 eur, dosiahli zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach, ako aj v oblasti informácií a komunikácie. V desiatich z 19 odvetví ekonomiky bol priemerný zárobok pod hodnotou priemeru celého hospodárstva SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali stále zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (922 eur) a v ostatných činnostiach (1047 eur). Jedine pracujúcim v ubytovacích a stravovacích službách zárobky neprekročili hranicu 1000 eur.
Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji, a to na úrovni 1784 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 1172 eur v Prešovskom do 1415 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých krajoch priemerná nominálna mzda medziročne vzrástla, pričom najdynamickejší nárast, o 4,5 %, zaznamenal Banskobystrický kraj. Reálne zárobky stúpli v siedmich z ôsmich krajov Slovenska, len v Nitrianskom kraji klesli o 0,2 %.
Nezamestnanosť v 3. štvrťroku medziročne klesla na 5,4 %
Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v 3. štvrťroku 5,4 %, čo bola o 0,5 percentuálneho bodu nižšia hodnota ako pred rokom. Po sezónnom očistení bolo na Slovensku bez práce 146.300 osôb. Dáta o trhu práce sú výstupom z Výberového zisťovania pracovných síl. Oba rozhodujúce ukazovatele nezamestnanosti – počet ľudí bez práce, ako aj miera nezamestnanosti – sa pohybujú na úrovni historicky najnižších hodnôt od roku 1994, informoval v utorok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Väčšina ľudí bez práce, viac ako 63 %, boli dlhodobo nezamestnaní, teda ľudia bez práce jeden rok a dlhšie. Ich počet naďalej významne klesal, aktuálne v 3. štvrťroku medziročne o 9,3 %. Počet dlhodobo nezamestnaných sa tak udržal výraznejšie pod úrovňou 100 000 osôb. Krátkodobá nezamestnanosť klesla takisto významne, a to o 8 %, na takmer 54 000 osôb. Viac ako tretina nezamestnaných doposiaľ nikdy nepracovala, pričom do tejto skupiny patrili aj absolventi škôl. Tento počet bol o 2,1 % nižší ako pred rokom.
Pozitívny trend medziročného úbytku počtu ľudí bez práce sa premietol do piatich z ôsmich regiónov SR. Medziročne vysoký relatívny úbytok nezamestnaných o viac ako 15 % bol v Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Najvyšší absolútny pokles v porovnaní so situáciou v 3. štvrťroku 2023 (o približne 6000 osôb) bol v Banskobystrickom a Košickom kraji.
Najvyšší počet nezamestnaných má dlhodobo Prešovský kraj, aktuálne v tomto regióne napriek pozitívnemu poklesu bolo bez práce takmer 44 000 osôb. Naopak, najmenej, do 10 000 ľudí bez práce, bolo v štyroch krajoch na západe a severozápade Slovenska s výnimkou Trnavského kraja, v ktorom počet ľudí bez práce mierne stúpol nad 11 000 osôb.
Mieru nezamestnanosti na veľmi nízkej úrovni do 3 % mali štyri regióny západného a severného Slovenska, a to Bratislavský, Trenčiansky, Nitriansky a Žilinský kraj. Najhorší stav naďalej pretrval v Prešovskom kraji, ktorý je dlhodobo lídrom negatívnych tabuliek nezamestnanosti. Aktuálna miera nezamestnanosti v tomto regióne mierne medziročne stúpla na 11 %.
