oPeniazoch.sk
TASR
Diskusia o verejných financiách, o pohľade na nedávno schválený štátny rozpočet aj o tom, ako sa implementujú výdavkové limity boli obsahom utorkového stretnutia prezidentky SR Zuzany Čaputovej s predstaviteľmi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Po stretnutí o tom informoval predseda RRZ Ján Tóth.
Fiškálna rada od schválenia rozpočtu na tento rok vlani v decembri upozorňuje, že nie je zostavený v súlade s výdavkovými limitmi. Ministerstvo financií v tejto súvislosti argumentuje, že pre novú vládu neplatia pôvodné limity, ktoré schválil parlament ešte v minulom volebnom období vo februári 2023.
„My si naďalej myslíme, že tie staré výdavkové limity platia, ale to nie je také dôležité. Dôležité je, aby nové výdavkové limity, tak ako to predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách, boli diskutované a prípadne schválené v parlamente. Aby sa mohla spustiť celá implementácia výdavkových limitov a aby ich aj štátny rozpočet potom rešpektoval,“ podčiarkol Tóth s tým, že rozprava v Národnej rade (NR) SR k tejto téme by mala byť otvorená už v najbližších dňoch.
Pripomenul, že ak by parlament neschválil nové výdavkové limity, mali by platiť tie pôvodné z februára minulého roka, ktoré sú pre vládu oveľa prísnejšie. Zároveň môže vláda po schválení súčasného návrhu v parlamente požiadať o aktualizáciu limitov. „My vieme vo veľmi rýchlom čase aktualizovať tieto výdavkové limity o príjmové opatrenia, ktoré boli prijaté a ktoré prirodzene navyšujú úroveň výdavkov, ktoré vláda potom môže použiť,“ avizoval Tóth.
Hlavným cieľom výdavkových limitov aj všetkých ďalších fiškálnych pravidiel je zabezpečiť návrat k udržateľným verejným financiám, zdôraznil člen RRZ Martin Šuster. Podľa neho stále existuje priestor úpravou rozpočtu a niektorých ďalších zákonov zaviesť výdavkové limity do rozpočtu už v tomto roku. Musí na to však byť vôľa zo strany vlády a parlamentu.
„Kým v súčasnosti máme verejné financie v stave vysokého rizika, tak práve s pomocou dodržiavania výdavkových limitov sa vieme v horizonte 10 až 12 rokov dostať do stavu, že by verejné financie boli úplne bez rizika. A možno v horizonte 4 až 6 rokov sa vieme dostať aspoň do stavu, že namiesto súčasného vysokého rizika budeme v nízkom riziku, a to by nás dostalo z tej tzv. gréckej cesty na oveľa bezpečnejšiu cestu,“ priblížil Šuster.
Myšlienku, že by výdavkové limity namiesto RRZ počítalo Ministerstvo financií (MF) SR a rada by iba kontrolovala ich dodržiavanie, šéf RRZ nepodporuje. „Z nášho hľadiska by to mohol byť určitý konflikt záujmov, pretože výdavkové limity majú byť záväzné pre vládu, a tým pádom by mohli byť počítané skôr nezávislou treťou stranou,“ argumentoval Tóth.
