Parížski podnikatelia a manažéri hotelov si predstavovali leto, aké ešte nezažili: v čase olympijských a paralympijských hier zaplaví francúzsku metropolu milióny turistov a prinesú regiónu obrovské zisky. Po skončení hier však mnoho z nich tvrdí, že zažili jedno z najhorších letných období vôbec, najmä kvôli bezpečnostným obmedzeniam v okolí olympijských športovísk v centre mesta. Napísala to agentúra AP.
Tom Denaive, ktorý prevádzkuje klenotníctvo medzi Louvrom a námestím Svornosti, kde sa konalo niekoľko pretekov, však uviedol, že sa toto obdobie nedá označiť inak ako dramatické. V polovici júna sa uzavrela najbližšia stanica metra a týždeň pred slávnostným otvorením tiež ulica Rivoli, hlavná pešia zóna a obchodná tepna. „Bola to mŕtva ulica,“ hovorí Denaive. „Pripadalo mi, ako keby sme sa vrátili do čias covidu-19,“ dodáva.Pokles návštevnosti zaznamenali dokonca aj v múzeu Louvre. Dva týždne pred otváracím ceremoniálom o 45 percent a v čase konania olympijských hier potom o 22 percent v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška.
Sklamanie bolo cítiť aj na ulici Saint-Honoré, kde sa nachádza najprestížnejšie parížske hotely a obchody s haute couture, teda vysokou krajčírkou. Vedúca predajne francúzskej značky luxusných sviečok Diptyque Marina Orlandová hovorí, že medziročne tržby v auguste klesli o 29 percent. „O olympiáde sa hovorilo, že bude z hľadiska výnosov neuveriteľná.. 2000. Niektorí z nás nešli na dovolenku a museli sme prerobiť sme zmeny tak, aby sme tu všetci mohli v deň D byť, „dodáva s tým, že obchod bol poväčšine prázdny.
Do Paríža ale naopak prišlo veľa turistov. Podľa údajov vlády zverejnených minulý týždeň dorazilo v čase olympijských hier približne 1,7 milióna zahraničných turistov, čo bolo o 13 percent viac ako vlani, a 1,4 milióna Francúzov, čo bolo oproti minulému roku nárast o 26 percent. Okrem nich prilákali olympijské hry ďalšie milióny ľudí, ktorí do metropoly prišli na jeden deň.
„Myslím, že sa našej krajine tá stávka vyplatila,“ povedala minulý týždeň na tlačovej konferencii francúzska ministerka cestovného ruchu Olivia Grégoireová. Nakupovanie však podľa majiteľov a manažérov obchodov nebolo hlavným záujmom turistov. „Prišli sem kvôli športu,“ hovorí Orlandová. S tým súhlasí aj Denaive, podľa ktorého návštevníci „minú toľko peňazí za hotely, letenky a lístky, (…) že im potom moc na nákupy nezbyde“.
Bezpečnostné opatrenia
Aj keby sa turisti do obchodov a reštaurácií chceli dostať, mnoho z nich by s tým malo problém, pretože sa Paríž rozhodol olympiádu usporiadať v centre mesta namiesto toho, aby vybudoval športovisko mimo neho. Na ich ochranu bolo nasadených 45.000 policajtov a 10.000 vojakov spoločne s posilami z viac ako 40 krajín. Väčšina Parížanov a návštevníkov bezpečnostné opatrenia privítala, avšak nie kovové zábrany postavené na oboch brehoch Seiny, ktoré komplikovali priechod mestom.
Pre Patricka Aboukrata, ktorý zastupuje 190 majiteľov obchodov a reštaurácií v parížskej štvrti Marais, bola olympiáda „viac ako katastrofálna“. Od polovice júna do konca júla sa podľa neho tržby v tejto oblasti prepadli v priemere o 35 až 40 percent. Ako majiteľ obchodu s módou hovorí, že nečakane zlé obdobie čo sa predaja týka zažil hlavne konfekčný priemysel, preto sa rovnako ako mnohí ďalší nakoniec rozhodol obchody zatvoriť.„Nestálo to za to a tí v okolí, ktorí nechali obchody otvorené, mi hovorili, že tam mali prázdno,“ dodáva Aboukrat.
Na ostrove Île de la Cité, kde stojí katedrála Notre-Dame, prišla väčšina obchodníkov o 40 až 50 percent obratu. Po väčšinu olympiády bola zvlášť táto oblasť ťažko prístupná, pretože ju obohnali bezpečnostné zátarasy. Úradníci tvrdia, že obmedzenia boli potrebné, aby sa zabezpečila bezpečnosť všetkých.Ministerka Grégoireová ale reči o prípadných stratách zľahčovala s tým, že „často narážame na ľudí, ktorí sa sťažujú“. Vláda napriek tomu 14. júna oznámila, že založí komisiu, ktorá sa bude zaoberať žiadosťami o finančné kompenzácie od tých, ktorí tvrdia, že sa nachádzali v oblastiach obmedzených zátarasmi. Žiadosti začne posudzovať na budúci rok v januári.
