oPeniazoch.sk
Redakcia
Slovensko ani v jednom roku svojej novodobej histórie nehospodárilo s prebytkom. Aktualizované údaje Inštitútu finančnej politiky ukazujú, že verejné financie dlhodobo končia v mínuse a štátny dlh sa posúva na historické maximá. Pozrite si dva jednoduché grafy, ktoré ukazujú, ako sú na tom naše verejné financie.
Z čerstvo aktualizovaných dát Inštitútu finančnej politiky (IFP) vyplýva, že Slovensko vo svojej novodobej viac ako 30-ročnej histórii ani v jednom roku nedokázalo vygenerovať vyššie príjmy ako výdavky. Každý jeden rok zatiaľ skončila bilancia verejných financií, ktorá vyjadruje rozdiel medzi príjmami a výdavkami v celej verejnej správe, v mínuse.
Takýto vývoj pritom znamená, že štát musí na svoje financovanie zháňať peniaze napríklad na finančných trhoch, a to vydávaním štátnych dlhopisov. Inými slovami, musí si jednoducho na svoje fungovanie požičať. Ani dlhopisy však nie sú zadarmo a investori požadujú za ich kúpu aj dohodnutý výnos, ktorý musí štát platiť.
-
Čas na lacné nákupy z Číny sa kráti: Na zásielky dopadnú nové poplatky, pozor na ich výpočet a termíny!
-
Tisíce vodičov na to čakali roky: Pri Bratislave sa končí megastavba, pozor na posledné veľké uzávery! (foto)
-
Jedlo, handry, zábava: Slováci si hromadne uťahujú opasky. Priznali, čo škrtajú ako prvé!
V nasledujúcom grafe môžeme vidieť vývoj deficitu verejných financií v jednotlivých rokoch. Faktom tak zostáva, že napriek striedaniu rôznych vlád na Slovensku sa žiadnej z nich nepodarilo dostať verejné financie aspoň do vyrovnaného stavu, to znamená, že by sa príjmy aspoň rovnali výdavkom.
Ani druhý spomínaný ukazovateľ, a to hrubý dlh, neprináša pozitívnejší pohľad. Už spomínané deficitné hospodárenie a nutnosť požičiavať si peniaze od investorov sa negatívne podpisujú aj pod úroveň zadlženia štátu. Keď štát vydá nové dlhopisy, zvyšuje tým totiž celkový objem svojich záväzkov voči investorom. To znamená, že sa zvyšuje jeho celkový dlh. Zároveň vyplácané úroky z dlhopisov predstavujú ďalšie náklady pre štátny rozpočet a ďalej navyšujú dlh.
Podarí sa Slovensku niekedy hospodáriť s prebytkom?
V nasledujúcom grafe môžeme vidieť, ako sa vyvíja zadlženie Slovenska. Už v najbližších rokoch by mal hrubý dlh výraznejšie presiahnuť 60 percent výkonu ekonomiky. Dostane sa tak na úrovne, kde predtým nikdy nebol.
Aj keď nás od nového roka čaká ďalší konsolidačný balík, jeho cieľom je len zníženie vysokého deficitu verejných financií. Aj v načrtnutom trojročnom horizonte Slovensko s výrazným poklesom deficitu smerom k vyrovnanému rozpočtu počítať určite nemôže.
Inštitút finančnej politiky aktualizuje graficky zobrazované údaje fiškálnych indikátorov dvakrát ročne, vždy v súlade s harmonogramom Eurostatu, a to na konci apríla a októbra. Očakávaná skutočnosť a prognóza zachytená v grafoch vychádza z aktuálnych odhadov ministerstva financií zverejnených v oficiálnych vládnych dokumentoch.
Komentáre k článku